Rozvoj kultúry, ale aj migrácia a hlad. Taký je príbeh ČSR podľa Radičovej
"Mali by sme si vážiť spoločný príbeh, lebo to hovorí nielen kam kráčame, ale aj odkiaľ. Spojenie bolo pre nás odrazovým mostíkom," v našej relácii V politike hovorila aj o vzniku ČSR bývalá predsedníčka vlády a sociologička Iveta Radičová.
Kultúrny rozmach je podstatou národa
„Naše územia boli v roku 1918 nesmierne rozdielne. Na rozdiel od priemyselne vyspelej českej časti bol na našej strane rozvoj kultúry slovenskej inteligencie malinký a pre nás to v roku 1918 znamenalo obrovský náskok. Okrem osemhodinového pracovného času, či sociálneho, zdravotného a dôchodkového poistenia, nastúpil rozvoj školstva, kultúrny rozmach, vzniká Univerzita Komenského, Slovenské národné divadlo, neskoršie začína vysielať Slovenský rozhlas, vzniká 180 knižných časopisov, tiež Matica slovenská so svojimi pobočkami,“ uviedla.
Nastúpil však aj druhý rozmer - sociálno-ekonomický. V prvom období to znamenalo zánik niektorých priemyselných fabrík a obrovské číslo nezamestnanosti. Znamenalo to aj prvú migráciu do zahraničia, až hladové pochody. Zanechalo to zlú, negatívnu stopu aj neskôr vo vzťahoch československých pre budúcnosť.
Nepochopenie bolo zárodkom konfliktu
„V roku 1918 vznikol pevný bod idea čechoslovakizmu ako jedného národa, ktorá z hľadiska dohôd medzinárodného postavenia mala svoj zmysel, najmä vo vzťahu k Nemecku a nemeckej menšine a Maďarsku a maďarskej menšine. Z hľadiska celistvosti územia ak sme chceli mať väčšinu, to bol koncept, ktorý ju zabezpečoval. Malo to zlý dopad v neskoršom období pre vnútropolitický vývoj, lebo hlasy po autonómii silneli a boli oprávnené,“ povedala. Nepochopenie prirodzenej cesty k autonómii podľa nej spôsoboval aj zárodok konfliktu, ktorý sa niesol spoločnou históriou až do roku 1993.
Ako ďalej uviedla, rozdelenie bolo výsledkom rozdielnych predstáv primárne v riešeniach sociálnych a ekonomických reformách. Nebolo možné nájsť spoločnú reč, navyše aj v modeli liberálnej demokracie. Václav Klaus a Vladimír Mečiar sa 26. augusta 1992 dohodli na rozpade Československa, oznámili to na ďalšie ráno. Sociologička toto rozhodnutie bez zásahu a verejnej mienky vidí ako predstavu istej časti politikov, ktorá má zázemie aj v predstavách niektorých občanov známej formulke „víťaz berie všetko“.
To, že si Slováci 28. október nepripomínajú štátnym sviatkom, je podľa Radičovej tým, že je pre istú časť elity podstatne dôležitý moment autonómie slovenského národa, ako uvedomenie si historického faktu práve vzniku štátotvorného národa. „Ten moment znamenal pre nás neodškriepiteľne nástup pre sebauvedomenie a postavenie si vlastnej identity,“ konštatovala.
