Spor sa vyostruje, lesníci a ochranári si oponujú
Na starostlivosť o lesy Tatranského národného parku jestvujú dva celkom protichodné názory. Ochranári tvrdia, že treba nechať procesy v prírode na samovývoj. Lesníci oponujú. Po skončení výjazdového rokovania v Kežmarku sa členovia vlády presunuli priamo do prírody v okolí Tatranskej Javoriny.
Vývoj chcú ponechať prírode
Premiér Peter Pellegrini na brífingu uviedol, že cieľom bolo nájsť konsenzus medzi ochranármi a lesníkmi vo vzťahu k ochrane prírody a hospodáreniu v lesoch. "Snažili sme sa eliminovať akékoľvek emócie, pretože cítime, že táto téma vyvoláva značné celoslovenské napätie. Preto som požiadal obe strany, aby sme eliminovali toto pnutie v spoločnosti. Som rád, že sme našli zhodu, ukazuje sa, že keď sa chce, tak lesníci a ochranári vedia spolupracovať, takým veľmi dobrým príkladom je chránená oblasť Poľana," konštatoval.
Dodal, že pred schvaľovaním novely zákona o ochrane prírody a predložením nového zákona o lesoch budú musieť zástupcovia oboch organizácií zasadnúť za spoločný stôl a hľadať konsenzus.
Ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa teší, že diskusia sa vôbec začala a verí, že sa podarí nastaviť legislatívne pravidlá, aby ochrana prírody mohla byť reálna nielen na papieri. "Tento deň beriem ako krok k tomu, aby sme pokročili v diskusii. Tie postoje sú niekde veľmi ďaleko od seba, ale musíme nájsť zhodu, keď chceme posunúť ochranu v lesoch a národných parkoch na inú úroveň. Nemôžeme sa pozerať na les ako na guľatinu, tam sú iné hodnoty," zdôraznil minister s tým, že les v národnom parku je iný ako hospodársky les a plní aj iné funkcie. Podľa neho je dôležité zmieriť sa s tým, že v bezzásahových územiach nemá človek vykonávať žiadnu činnosť a ponechať vývoj na prírodu.
Prišli aj aktivisti
Počas výjazdového rokovania vlády v Kežmarku prišli vyjadriť svoj nesúhlas so stavom lesov aj aktivisti z iniciatívy My sme les. „Vláde sme posielali niekoľko listov so žiadosťou o stretnutie, ignoroval ju súčasný i predošlý premiér. Vláda naďalej trvá na zlých prístupoch, čím dochádza k znehodnocovaniu prírodného prostredia a ničeniu toho najcennejšieho bohatstva," uviedol člen iniciatívy Karol Kaliský s tým, že vláda stále počúva len argumenty lesníkov a nevypočuje si názory odborníkov na túto problematiku. „Naše argumenty hovoria o tom, že lesné ekosystémy nepotrebujú ľudský zásah, ale potrebujú umožniť prirodzený vývoj," zdôraznil.
Iniciatíva tiež poukazuje na to, že sa ničia vzácne horské lesy aj v národných parkoch a dochádza tak k úbytku vzácnych druhov. „Napríklad tetrovovi hlucháňovi hrozí na Slovensku pre vážne zásahy do lesného prostredia vyhynutie. Toto sú všetko dôvody, prečo v sobotu 27. októbra zvolávame veľký protest v Banskej Bystrici za ochranu slovenských lesov a za päť percent územia Slovenska bez zásahov," dodal Kaliský. Zároveň doplnil, že iniciatíva súhlasí s novelou zákona o ochrane prírody z dielne ministerstva životného prostredia.
Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska však tvrdí, že súčasný zlý stav slovenských lesov zapríčinilo dlhotrvajúce sucho a oslabilo aj živé rastliny a stromy. „Dielo skazy dokonal premnožený hmyz, stačí ísť dolinami Kysúc, Bystrice, Hornej Oravy, kompletne poľsko-slovenského pohraničia zo severozápadu Tatier so Skorušinskými vrchmi, Západných Tatier, Veľkej a Malej Fatry či oboch Javorníkov – všade sú obrovské komplexy lykožrútom napadnutých porastov," uviedol predseda únie Milan Ovseník a dodal, že za to môže aj bezzásahovosť území a nečinnosť. Tému podkôrneho hmyzu vníma Kaliský ako zámienku lesníkov na ťažbu dreva v chránených územiach.
