Imidž lesníkov zlepší kampaň. Stojí ako milión stromov, tvrdia kritici
S cieľom zlepšiť imidž lesníkov a ich práce v očiach verejnosti štátny podnik Lesy SR odštartoval mediálnu kampaň s názvom Lesy sme my. „Našou snahou je verejnosti priblížiť náročnú prácu ľudí, ktorí sa podieľajú na starostlivosti o les. Chceme tiež reagovať na aktuálne témy a problémy súvisiace s ochranou prírody. Pevne veríme, že tak zvýšime záujem ľudí o lesy a o prírodu,“ uviedol hovorca Lesov SR Pavel Machava.
Potrvá dva roky
Kampaň je podľa neho rozdelená do niekoľkých častí, trvať by mala dva roky. Na kampaň vyčlenili 1,6 milióna eur. Zatiaľ Lesy SR vynaložili 150-tisíc eur na výrobu troch televíznych a troch rozhlasových spotov, kreatívnu časť kampane, webovú stránku a sociálne siete. Prvú fázu kampane vyhodnotia v novembri a potom rozhodnú o jej prípadnom pokračovaní. „Suma 1,6 milióna eur určite vyčerpaná nebude, kampaň budeme priebežne vyhodnocovať a upravovať,“ uviedol.
Kampaň Lesov SR považuje ochranárska iniciatíva My sme les, ktorá vznikla pred rokom a ktorú podporilo vyše 65-tisíc ľudí, za príliš masívnu a finančne nákladnú. „Čakali sme, že vláda SR podporí aspoň niektoré z našich požiadaviek. Nestalo sa tak. Jedinou odpoveďou, ktorej sme sa dočkali, je v tomto období masívna marketingová kampaň štátneho podniku Lesy SR za neuveriteľných viac ako 1,6 milióna eur,“ uviedla iniciatíva vo svojom stanovisku.
Dodala, že na financovanie tejto kampane by Lesy SR museli vyrúbať minimálne milión stromov, čo predstavuje asi 50-tisíc plne naložených kamiónov dreva. Tieto financie mohol podľa iniciatívy štát použiť na reálnu ochranu prírody. „Ak potrebujú Lesy SR zlepšiť svoje meno v očiach verejnosti, mohli namiesto masívnej PR kampane pristúpiť k ochrane konkrétnych lesov na svojom území,“ uzavrela iniciatíva My sme les.
Spor pre obhospodarovanie
Súčasný spor medzi lesníkmi a štátnymi i neštátnymi ochranármi prírody spočíva v prístupe k obhospodarovaniu lesov ako aj k rozsahu bezzásahových území. Lesníci tvrdia, že v oblasti bezzásahového režimu nemôžu spracovať lykožrútovú či veternú kalamitu a chrániť tak lesy. Upozorňujú pritom na nebezpečenstvo prírodných katastrof v týchto zónach, akými sú napríklad povodne či lesné požiare. V posledných týždňoch požiadali Lesy o výnimky z ochrany prírody na ťažbu dreva v niekoľkých desiatkach najvzácnejších prírodných oblastí Slovenska. Ako zdôvodnenie tejto ťažby uvádzajú najmä vetrovú alebo lykožrútovú kalamitu.
Štátna ochrana prírody, ochranári ako aj ministerstvo životného prostredia tvrdia, že les sa vie s takýmito kalamitami vyrovnať aj sám, čoho dôkazom je napríklad Tichá a Kôprova dolina, kde sa les vyvíja po veternej smršti bez zásahu človeka. Bezzásahové územia podľa nich tvoria životný priestor pre tie najvzácnejšie druhy živočíchov a rastlín, pričom ťažba dreva v týchto oblastiach je veľkým rizikom. Na holurubnú ťažbu dreva v niektorých oblastiach reaguje negatívne aj široká verejnosť.
