Čas jedenia je pri chudnutí zásadný. Ako posunúť raňajky a večere?
Kľúč k zníženiu hmotnosti môže spočívať v tom, kedy jeme. Britská štúdia založená na časovo obmedzenej konzumácii totiž ukazuje, že ak zmeníme hodinu, keď raňajkujeme a večeriame, môžeme odbúrať telesný tuk. Prerušovaný pôst, ktorý zlepšuje metabolizmus, pomáha imunitnému systému a spomaľuje procesy starnutia.
Raňajky neskôr, večeru skôr
Vedci zo Surreyskej univerzity skúmali, ako ovplyvňuje čas jedenia výživu a telesnú hmotnosť. Zistili, že keď posunieme raňajky o hodinu a pol neskôr a večeriame zase o hodinu a pol skôr, a to bez toho, aby sme znižovali normálny príjem kalórií a bez toho, aby sme držali prísnu diétu, strácame dvojnásobok tuku v porovnaní s tými, ktorí hodinu stravovania nemenili.
Štúdia však zatiaľ zahŕňala menej osôb a trvala len desať týždňov. Z 13 skúmaných osôb sedem zmenilo čas jedla, ostatní plnili funkciu kontrolnej skupiny. Aj keď je to zatiaľ len malá vzorka, závery potvrdzujú, že konzumácia jedla v obmedzenom časovom rozpätí, s dlhším nočným pôstom, môže byť pre zdravie veľmi prospešná.
"Štúdia nám poskytuje cenné informácie o tom, ako malá zmena v rozvrhu denného jedla môže pozitívne ovplyvniť organizmus. Redukcia telesného tuku znižuje riziko obezity a ochorení, ktoré z nej vyplývajú, je teda zásadná pre naše celkové zdravie," uvádza autor štúdie Jonatan Johnson, ktorého cituje taliansky denník Corriere della Sera.
Nižšia chuť do jedla
Je možné, že čas jedenia priaznvo ovplyvňuje metabolizmus, ale vedci videli aj to, že obmedzenie časového rozmedzia jedál, pričom sledované osoby mohli počas dňa volne jesť, súvisí aj so znížením množstva skonzumovaného jedla. Účastníci štúdie uvádzali, že jedia menej, pretože sa im znížila chuť do jedla.
"To je dobrá správa, pretože sa všetci obávajú, že sa budú po predĺženom poste prejedať. V skutočnosti sa ukázalo, a to nielen vďaka tejto štúdii, ale aj vďaka klinickej praxi, že s predĺžením časového obdobia pôstu má človek menšiu potrebu jesť v tých hodinách, keď to má dovolené," zdôrazňuje Stefano Erzegovesi, šéf Centra pre poruchy príjmu potravy pri nemocnici San Raffaele v Miláne.
Vedci taktiež skúmali, či je tento typ stravovania obmedzeného v čase použiteľný v každodennom živote. Totiž, 57 percent účastníkov štúdie uviedlo, že sa necítia byť schopní udržiavať nové časy jedál viac než 10 týždňov, pretože je to nezlúčiteľné s ich sociálnym a rodinným životom. Odloženie raňajok na neskôr pritom nie je problém, pretože v zamestnaní nie je také ťažké urobť si čas na kávu a k tomu niečo zjesť. Pre tých, ktorí pracujú a majú rodinu, je však náročné pripraviť večeru o hodinu a pol skôr.
Ráno viac, večer menej
"Štúdia dokazuje, že chronobiológia, teda štúdium biologických rytmov, ktoré sa doteraz zaoberalo predovšetkým energetickou hodnotou a náladou, má súvisieť aj s metabolizmom. Musíme zistiť, ako naše telo pracuje s týmito kalóriami. Veľký rozdiel môže byť napríklad v glykemickom indexe," hovorí Erzegovesi.
Stále platí aj pravidlo: ráno ako kráľ, večer ako chudák. Na zaistenie dobrého fungovania metabolizmu je vždy lepšie jesť viac v prvej polovici dňa.
"Ak máme dlhšiu dobu pôstu, lepšie pracuje črevná baktéria akkermansia, ktorá je známa tým, že bojuje proti cukrovke a obezite. Táto baktéria, ktorá je prirodzene prítomná v črevnej flóre, nám pomáha udržať si výkonnejší metabolizmus a produkovať menej rizikových faktorov pre vznik ochorení metabolizmu," hovorí Erzegovesi.
