Svetová ekonomika je zrejme na konci zlatých čias
Svetová ekonomika je zrejme na konci desať rokov trvajúceho obdobia vysokého rastu. Ohrozujú ju vysoké dlhy a nevypočítateľné Spojené štáty. Medzinárodný menový fond pred začiatkom svojho výročného zasadnutia, ktoré sa bude konať na Bali, varuje pred prílišnou uvoľnenosťou.
Mrholí, ale ešte neleje
"Mrholí, ale ešte neleje," povedala šéfka MMF Christine Lagardová pred začiatkom výročného zasadnutia MMF. Boom globálnej ekonomiky je na konci. Podľa Lagardovej je už teraz jasné, že prognózy tempa rastu na rok 2018 a 2019 na úrovni 3,9 % sa nenaplnia.
Hlavný ekonóm MMF Maurice Obstfeld v utorok 9. októbra predloží správu o vyhliadkach svetovej ekonomiky. Ekonómovia počítajú s miernou korekciou predpovede smerom nadol. Zníženie prognózy pod 3,7 % by už bolo prekvapením.
Obávajú sa Trumpovej politiky
Predstavitelia MMF sa obávajú napríklad obchodnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa svojou procyklickou hospodárskou politikou prostredníctvom znižovania daní a protekcionistickými opatreniami snaží v najväčšej svetovej ekonomike udržať umelý boom. Podľa MMF to môže pokračovať do roku 2020. Podľa Lagardovej USA zatiaľ prudko rastú, keďže ich podporuje stimulačná hospodárska politika a ešte stále uvoľnené finančné podmienky. To však predstavuje aj riziko.
Štátne stimuly sú totiž financované z veľkej časti prostredníctvom dlhu rovnako ako rast v rozvojových a rozvíjajúcich sa krajinách. Dlhy súkromného a verejného sektora sa dostali na rekordnú úroveň a podľa MMF ich celkový objem predstavuje 182 biliónov USD (158,18 bilióna eur), čo je približne o 60 % viac v porovnaní s rokom 2007, teda pred vypuknutím finančnej krízy. Toto nahromadenie dlhov podľa Lagardovej zvyšuje zraniteľnosť vlád a firiem, ktoré budú ťažšie zvládať sprísňovanie menových politík.
Riziko druhej veľkej depresie
Už sa dokonca začína hovoriť o riziku "druhej veľkej depresie", keďže vlády a regulačné úrady nedokázali dostatočne sprísniť pravidlá pre trhy. Americký prezident Donald Trump aktuálne uvoľňuje regulácie, ktorých sprísnenie po finančnej kríze zrealizovala administratíva jeho predchodcu Baracka Obamu. Aj Británii sa pri diskusiách okolo brexitu spomína uvoľnenie regulácie.
Ak bude musieť americká centrálna banka ešte rýchlejšie zvyšovať úrokové sadzby, pretože Trumpova hospodárska politika spôsobí krátkodobé prehriatie, môže to mať výrazný negatívny vplyv predovšetkým na rozvojové a rozvíjajúce sa ekonomiky, kde sú dlhy firiem často denominované v dolároch. Prvou obeťou je Argentína. MMF musel už krajine poskytnúť záchranný úver vo výške 50 miliárd USD. Nasledovať môžu Turecko a Pakistan, aj keď vlády oboch krajín pomoc ešte odmietajú.