Príďte, mesto práve dekontaminovali. V móde je katastrofický turizmus
Časť obyvateľov miest, ktoré evakuovali po nešťastí v japonskej jadrovej elektrárni Fukušima, sa síce ešte nevrátila do svojich domovov, do okolia elektrárne však už prúdia turisti. Úrady ich presviedčajú, že sa všetko vrátilo do normálu, píše denník Le Monde.
Senzácia prevláda nad úctou
Počet turistov v Japonsku sa v uplynulom desaťročí strojnásobil a mnohí z nich, ale aj samotní Japonci, sa vydávajú do zasiahnutých miest v okolí Fukušimy, ktorú 11. marca 2011 poškodilo zemetrasenie a vlna cunami, čo viedlo k roztaveniu jadra a reaktorov. Fukušima sa momentálne nachádza na čestnom mieste na zozname katastrofického turizmu, teda ciest na miesta rôznych nešťastí, pri ktorých hlad po senzáciách prevláda nad úctou.
V roku 2017 navštívilo niekdajšie mestá duchov ako je Namie alebo Tomioka zhruba 100 000 ľudí. Vláda uisťuje ľudí, že tieto sídla prešli dekontamináciou a že sa obyvatelia môžu bezpečne vrátiť. V programe pre turistov sú prehliadky so sprievodcom v autobuse alebo na bicykli, spestrené návštevou miestnych ľudí. Voliteľnou súčasťou programu je výlet loďou, aby ľudia mohli pozorovať elektráreň z mora.
Od roku 2013 sa evakuovaní obyvatelia premenili na sprievodcov skupín turistov. Neskôr začali prehliadky organizovať profesionáli v spolupráci s miestnymi úradmi, ktoré chceli ukázať, že život sa vrátil do bežných koľají.
Príďte, mesto práve dekontaminovali. V móde je katastrofický turizmus
Obyvatelia nemajú chuť na návrat
To však nezabránilo problémom. V nedávnom dokumente o Fukušime odvysielanom na Netflixe v rámci série Dark Tourist sa reportér obedujúci v jednom bistre v Namii zaujímal, či môže byť servírované jedlo kontaminované. V ďalšej sekvencii vidíme panikáriacich turistov, pretože detektor ukazoval vyššiu úroveň radiácie, než je bezpečné.
Japonské súostrovie nebolo ušetrené čierneho turizmu ani kedysi. To je prípad lesa Aokigahara severozápadne od hory Fudži, ktorý je známy svojou krásou, ale aj tým, že ho opakovane vyhľadávajú samovrahovia.
Príchod turistov do miest v okolí Fukušimy miestnych obyvateľov rozdeľuje. Niektorí dúfajú, že publicita znova vdýchne ich mestám život a povzbudí evakuovaných ľudí k návratu. Zatiaľ sú však turisti v Namii v prevahe. Mesto bolo vyhlásené za dekontaminované v marci 2017, z 21 000 obyvateľov z čias pred katastrofou sa ich vrátilo len 700. Jedna staršia obyvateľka sa rozhodla ponechať veci osudu. "Vo svojom veku už veľa neriskujem, tak som sa vrátila. Môj život sa odohrával tu a tu aj skončí," povedala. Mladí však môžu uvažovať inak.
Hovorí štát pravdu?
Z pôvodných 160 000 ľudí, ktorých zasiahlo nešťastie, žije v provizórnych ubytovniach po celej krajine až doteraz 70 000 ľudí. Čelia tak ťažkému rozhodovaniu. Dediny tvorené prefabrikovanými obydliami úrady jednu po druhej zatvárajú a evakuovaní stratili nárok na dávky. Ich mestá sú dekontaminované a pokiaľ sa títo ľudia nevrátia, dôsledky tohoto odmietnutia ponesú sami. Mnoho ľudí však nechce ísť späť. Neveria štátu, ktorý tvrdí, že mestá sú bezpečné.
Podľa ďalších obyvateľov môžu turisti prispieť k osvete. "Keď ľudia sami uvidia, čo sa stalo, možno pochopia, že takej katastrofe sa treba v budúcnosti za každú cenu vyhnúť," myslí si jeden z miestnych sprievodcov Takuto Okamoto.
Fukušima nie je minulosťou
Operátori výletov sa cynicky podieľajú na propagácii oficiálneho stanoviska úradov, že je všetko v poriadku a že za incidentom je možné urobiť hrubú čiaru. Katastrofu predstavujú ako minulosť, aby nenarušila organizovanú eufóriu pred olympijskými hrami v Tokiu v roku 2020. Vláda taktiež plánuje zvýšiť podiel jadrovej energie. Polovica Japoncov je pritom podľa prieskumov proti.
O katastrofickom turizme si síce môžeme myslieť čokoľvek, ale v prípade Fukušimy je tu ešte jedna vec: vyzerá to, ako keby nešťastie bolo vecou minulosti. Tak to však nie je. Fukušima nie je Hirošima. Nie je to uzavretá história. Rozobranie elektrárne potrvá roky a nie všetci sa zhodnú, že dekontaminácia bola úspešná. Hrozbu ďalšej katastrofy úrady bagatelizujú.
Matky z okolia svoje deti pravidelne posielajú na prehliadky, či nemajú rakovinu štítnej žľazy. Pre ne je nešťastie stále súčasťou všedného života.
