Chcete byť mladší? Cíťte sa mlado, telo sa vám prispôsobí
Nie každému plynie čas rovnako. Kto sa cíti mladší ako je jeho skutočný vek, robí dobre. Nejde totiž len o pocit. Existuje reálny vzťah medzi takzvaným subjektívnym vekom, teda vekom, na ktorý sa cítime, a dobrou úrovňou mozgových funkcií. Ten, kto sa cíti byť zdravý, je menej vystavený aj depresiám.
Každému čas beží inak
Kto sa cíti mladší, je mladší. Kto si pripadá starší ako je jeho skutočný vek, je naozaj starší, píše denník Corriere della Sera. Tieto súvislosti odhalil výskum, ktorý uskutočnil tím pod vedením profesora Seyula Kwaka zo Soulskej národnej univerzity a zverejnil časopis Frontiers in Aging Neuroscience. Výskum potvrdil aj všeobecnejšiu skutočnosť, že každému beží čas inak a jeho vplyv na organizmus môžu spomaľovať alebo zrýchľovať rôzne faktory.
Vedci vyšetrili 68 osôb vo veku od 59 do 84 rokov magnetickou rezonanciou, aby vyhodnotili objem ich mozgovej sivej hmoty, ktorá je priamo zodpovedná za funkčný úbytok súvisiaci s vekom. Zároveň zisťovali ich subjektívny vek pomocou špeciálnych dotazníkov, mnemonické schopnosti a celkový zdravotný stav.
Ukázalo sa, že kto sa cítil mladší, mal skutočne výkonnejšiu pamäť, bol zdravší a menej vystavený depresívnym príznakom. Rozdiel ostával rovnaký, aj keď boli výsledky korigované v oblasti možných odchýlok a v kontexte rôznych typov osobností.
Odlišnosti v štruktúre mozgu
"Keď sme skúmali štrukturálne odlišnosti sivej hmoty, zistili sme, že objem prefrontálnej kôry (časť mozgu, ktorá je hneď za našimi očami a čelom v oblasti spánkových lalokov) a striatálnej oblasti (oblasť nad čelom) vykazuje spojitosť s tým, aký starý sa kto cíti," uvádzajú autori výskumu.
"Najmä oblasť prefrontálnej kôry slúži na potláčanie neužitočných informácií. Ak si človek uchová dobrý objem v tejto časti mozgu, znamená to, že si udržiava dobrú výkonnosť mozgu a schopnosť riešiť zložité úlohy. Naopak, ďalšie oblasti mozgovej kôry, ktoré sú významné, ak ide o pokles kognitívnych schopností, nie sú spojené so subjektívnym vekom," napísali vedci.
Aktívny život sa vypláca
Juhokórejskí psychológovia taktiež zvažovali hypotézu, že ten, kto sa cíti mladší, má skôr tendenciu viesť aktívny život z fyzického aj kognitívneho hľadiska. Tento životný štýl môže zlepšovať stav mozgu a teda viesť k pocitu, že sme mladší ako je náš skutočný vek.
Aj v tomto prípade platí opačné pravidlo. Kto sa cíti byť starší, než je jeho skutočný vek, môže mať tendenciu k sedavému životnému štýlu a nízkej mentálnej aktivite. To prispieva k starnutiu mozgu. "Kto sa cíti byť starší, než je jeho skutočný vek, by mal zvážiť zmenu životného štýlu a svojich každodenných aktivít," usudzujú autori výskumu.
