Prezident by mal byť diplomatom, tvrdí Pellegrini. Vylúčil kandidatúru
Peter Pellegrini nemieni kandidovať na prezidenta v budúcoročných voľbách. Svoje rozhodnutie nezmení. Chce dokončiť volebné obdobie ako predseda vlády. Najlepším prezidentom by podľa Pellegriniho bol minister zahraničia Miroslav Lajčák. Premiér hovoril aj o smeráckom návrhu na voľbu ústavných sudcov, ktorý zrejme nemá dostatočnú podporu.
Najlepšie sa vraj hodí Lajčák
Ako uviedol Pellegrini po zasadnutí vlády, premiér má podľa neho väčšie možnosti pomáhať ľuďom, prezident má byť skôr diplomat. "Ja vidím, čo sa z pozície predsedu vlády dá urobiť. Prezident môže chodiť, usmievať sa, podpisovať, klásť vence... Ale reálne nemôže zmeniť zákon, dať peniaze, reálne nemôže ministrovi prikázať, aby niečo urobil," povedal premiér. Zároveň zdôraznil, že pozícia prezidenta je na Slovensku reprezentatívna a práve preto by sa na ňu najlepšie hodil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Lajčák.
"Je to človek, ktorý vie otvárať Slovensku, našim podnikateľom, delegáciám, dvere na tých najvýznamnejších kľučkách sveta, čo doteraz máloktorý prezident na Slovensku dokázal. Miroslav Lajčák by bol najlepším prezidentom na najbližších päť, možno aj desať rokov," myslí si Pellegrini. Lajčák svoju kandidatúru opakovane odmietol. Pellegrini má tiež podľa svojich slov pocit, že pri súčasnej ponuke prezidentských kandidátov to vyzerá, že "niektorí si z voľby prezidenta začínajú robiť žarty".
Premiér zároveň zhodnotil šesť mesiacov svojej vlády. Tri základné priority - upokojenie spoločenskej situácie, napravenie medzinárodného obrazu Slovenska v zahraničí a budovanie "priateľského štátu" - sa podľa neho darí napĺňať. "Netvrdím, že sa nám za šesť mesiacov podarilo odstrániť všetky problémy, ktoré našu krajinu ťažia, ale dúfam, že nikto nemôže namietať našu snahu," povedal. Slovensko podľa neho zažíva najlepšie obdobie od počiatku svojej existencie.
Obídenie Kisku nemá dostatočnú podporu
Ako uviedol premiér v súvislosti s prezentovaným návrhom Smeru, aby ústavných sudcov volil parlament priamo ústavnou väčšinou bez toho, aby potom ešte o kandidátoch rozhodoval prezident, pri zmenách pravidiel voľby ústavných sudcov budú rešpektovať rozhodnutie NR SR. Koaličnému partnerovi Mosta-Híd sa návrh Smeru nepozdáva.
Úvaha podpredsedu parlamentu Martina Glváča o takejto zmene bola podľa Pellegriniho na mieste. "Tá úvaha bola správna, ale nenašla podporu. Preto sme pripravení rešpektovať rozhodnutie Národnej rady," uviedol na tlačovej konferencii po skončení rokovania vlády. Pravidlá výberu ústavných sudcov, ako ich predstavil minister spravodlivosti Gábor Gál z Mosta, považuje premiér za zmeny, ktoré spĺňajú požiadavky na sprísnenie voľby ústavných sudcov.
Zmena Ústavy a s ňou súvisiace nové pravidlá výberu kandidátov na sudcov Ústavného súdu sú v druhom čítaní. Poslanci môžu prichádzať so zmenami, ktoré by do noviel chceli zapracovať. Gál v materiáli deklaruje, že chce skvalitniť proces výberu kandidátov na ústavných sudcov. Dosiahnuť to chce sprísnením kvalifikačných predpokladov na ich vymenovanie. Na zmenu ústavy treba aspoň 90 hlasov poslancov, teda ústavnú väčšinu. Koalícia tak bude potrebovať aj hlasy opozície. Diskusie budú prebiehať aj najbližší mesiac, o zmenách by mal parlament rozhodovať na októbrovej schôdzi. Smer-SD už avizoval návrh, ktorým by chcel ministrom navrhnuté zmeny ešte upraviť. Spomínal možnosť, že by parlament volil priamo ústavných sudcov ústavnou väčšinou (90 hlasov), a nie kandidátov ako v súčasnosti. Podľa aktuálnych pravidiel parlament volí kandidátov, predkladá ich prezidentovi SR a ten z nich menuje tých, ktorých vyberie.
Predseda Mosta-Híd a podpredseda parlamentu Béla Bugár už povedal, že v poslaneckom klube Mosta-Híd takýto návrh neprejde. Problém s návrhom Smeru-SD má aj opozícia a prezident Andrej Kiska.