Cesta najlepšieho futbalistu planéty na vrchol bola kľukatá
Cesta až na vrchol môže byť niekedy kľukatá a strastiplná. Takýto je aj prípad Chorváta Luku Modriča, ktorý sa od pondelňajšieho večera môže hrdiť honorom "Najlepší futbalista planéty". Loptový kúzelník zo španielskeho Realu Madrid triumfoval v ankete The Best 2018, ktorú organizovala Medzinárodná futbalová federácia.
Vyrastal aj v centre pre utečencov
Cesta až na vrchol môže byť niekedy kľukatá a strastiplná. Takýto je aj prípad Chorváta Luku Modriča, ktorý sa od pondelňajšieho večera môže hrdiť honorom "Najlepší futbalista planéty". Loptový kúzelník zo španielskeho Realu Madrid triumfoval v ankete The Best 2018, ktorú organizovala Medzinárodná futbalová federácia. Modrič počas hodnoteného obdobia tretíkrát po sebe triumfoval s Realom Madrid v Lige majstrov. Zaznamenal aj víťazstvo na MS klubov 2017 v Spojených arabských emirátoch. Taktiež priviedol Chorvátsko do finále tohtoročných MS v Rusku, kde ho vyhlásili za najlepšieho hráča turnaja. Modrič už na konci augusta získal ocenenie pre najlepšieho hráča roka podľa Európskej futbalovej únie.
V detstve to nemal ľahké. Ako "dieťa vojny na Balkáne" isté obdobie vyrastal v centre pre utečencov, pred ktorým robil aj prvé futbalové kroky. "Na ružiach nemal ustlané" ani v začiatkoch profesionálnej kariéry. Poďme po poriadku. V roku 2000 prišiel Modrič ako talentovaný junior z NK Zadarl na skusy do Hajduku Split. "Pamätám sa, ako pricestoval zo Zadaru a trénoval s nami dva alebo tri dni. Bol to temperamentný a agilný chlapec. Oproti ostatným rovesníkom bol však nízky," vyhlásil vtedajší kouč mládežníkov zo Splitu Marijo Čutuk a pokúsil sa objasniť, prečo angažovanie "neobrúseného diamantu" nevyšlo: "Lukov otec aj jeho tréner si želali, aby sa presunul do Hajduku, ale nechceli dlhšie čakať a keďže boli v kontakte aj s Dinamom Záhreb, hráč napokon odišiel tam." Web hercegovina.info však dodáva, že za nedotiahnutie Modričovho prestupu na štadión Poljud mohli funkcionári Hajduku, ktorých rozhodnutie sa po rokoch ukázalo ako kolosálny omyl.
Videli v ňom potenciál
Namiesto Spliťanov si mohli "mädliť ruky" v Diname Záhreb. Práve klub z chorvátskej metropoly je v Európe široko-ďaleko známy koncepčnou prácou s mládežou. Keď však Modrič v roku 2003 pomaly končil pôsobenie medzi dorastencami, v klube si povedali, že ešte nie je pripravený na to, aby ho hodili do "hlbokej vody seniorského futbalu". A tak ho poslali zbierať ostrohy do fyzicky náročnej bosnianskej ligy s nádejou, že pôsobenie v tamojšom HŠK Zrinjski Mostar ho zocelí.
"Spolupracovali sme s Dinamom Záhreb, ktorý nám v priebehu rokov poslal na hosťovanie mnohých hráčov, medzi nimi aj Modriča. Medzi juniormi hrával s mojím synom Ivicom a aj to zavážilo. Poradil nám, aby sme ho na rok vzali, videl v ňom potenciál. Od jedného z funkcionárov Dinama sme si vypočuli: ´Načo vám bude tento malý a chudý? Na vašu ligu je príliš slabý´. Ak mám byť úprimný, keď k nám prišiel, naozaj bol na tom fyzicky zle, kondične nevydržal celý zápas. Približne po 60. min vždy zdvihol ruku a požiadal o striedanie," vraví niekdajší tréner Zrinjski Franjo Džidič.
Hráč s pozoruhodnou technikou
"Spomínam si, že sa k nám pripojil po návrate z Japonska, kde bol hrať s chorvátskou mládežníckou reprezentáciou. Bol nezvyčajne krehký, a tak som preňho pripravil špeciálny tréningový plán, aby som ho postupne mohol zapracovať do mužstva. Musím povedať, čo som si okamžite všimol. Videl som, že je to hráč s pozoruhodnou technikou, brilantným krytím lopty a zmyslom pre organizáciu hry. Prakticky hneď sa stal miláčikom mostarského publika, ale keďže sme vedeli o niektorých problémoch, mali sme dohodnutý signál, že akonáhle sa začne cítiť unavený, naznačí mi striedanie. Pamätám si na zápas s Čelikom Zenica, vonku bolo približne 50 stupňov Celzia a Modrič ma požiadal o striedanie. Keď som ho stiahol z hry, diváci na tribúnach sa búrili. Nemal som však na výber. Nechcel som mať na svedomí, že mi umrie na ihrisku," doplnil Džidič, ktorý trénoval prevažne v kluboch z Bosny a Hercegoviny.
Pôsobenie v Mostare posunulo Modriča na novú úroveň. V úvode sezóny 2004/2005 ho Záhrebčania ešte nakrátko poslali na ďalšie hosťovanie do Interu Zaprešič, ale od ročníka 2005/2006 už naplno žiaril vo farbách Dinama. Po ME 2008 prestúpil do Tottenhamu Hotspur, kde sa z neho za štyri roky stala jedna z najväčších hviezd anglickej Premier League. Nečudo, že po ňom v roku 2012 siahol Real Madrid. V španielskej metropole dokráčal až na futbalový Everest.
Bol blízko reprezentačného úspechu
S tímom "bieleho baletu" dosiahol štyri triumfy v Lige majstrov (2013/2014, 2015/2016, 2016/2017 a 2017/2018), tri víťazstvá na MS klubov FIFA (2014, 2016 a 2017), zatiaľ jeden titul v La Lige (2016/2017), jedno víťazstvo v Španielskom pohári (2013/2014), dve víťazstvá v národnom superpohári (2012, 2017) a tri triumfy v Európskom superpohári (2014, 2016, 2017).
Tento rok bol Modrič blízko toho, aby na tortu klubových úspechov posadil čerešničku v podobe úspechu s reprezentačným tímom. Nezlomní Chorváti dokráčali až do finále MS v Rusku, ale tam nestačili na Francúzov (2:4). Modrič si s kyslým úsmevom prevzal cenu pre najlepšieho hráča MS 2018 a neskôr povedal. "Dostali sme nepodarené góly, ale už to nevrátime späť. Som hrdý na cenu pre najlepšieho hráča a ešte šťastnejší som z obrovskej podpory fanúšikov. Napriek prehre sme dosiahli výnimočný úspech."
