Veda sa dotýka tajomnej hranice. Existuje Veľký architekt?
Môžeme v hlbinách vesmíru rozpoznať božiu tvár? Niektorí vedci si neváhajú položiť aj túto otázku. Presvedčivé odpovede však nenachádzajú. Voda na Marse, ktorá by mohla ukrývať život, planéty, ktoré sú podobné Zemi... Veda neustále posúva naše znalosti až k samotnej hranici, k finálnej otázke: Je vesmír dielom Veľkého architekta, Prvého hýbateľa, Boha?
Formy života mimo Zeme
Koncom júla vyvolal objav jazera s priemerom 20 km v ľadovej ploche južného pólu Marsu medzi vedcami veľký záujem. "Tento typ životného prostredia nie je ideálnym miestom na dovolenku, ale je to miesto, ktoré sa najviac podobá prostrediu, kde by mohol existovať život," konštatuje taliansky astronóm a hlavný autor objavu Roberto Orosei, ktorého cituje francúzsky denník Le Figaro.
Je síce nepravdepodobné, že by sme v nasledujúcich rokoch mohli chytať na Marse ryby, ale existencia určitej formy života na červenej planéte nie je až taká absurdná. Tento objav dopĺňajú ďalšie objavy. Exoplanéty, teda planéty mimo našej slnečnej sústavy, patria k najvýznamnejším. Zem by vôbec nemusela byť jediným miestom s ekosystémom na rozvoj inteligentného spôsobu života.
Astronómovia dnes vedia, že naša galaxia zahŕňa možno až 20 miliárd planét podobných Zemi. Hovoríme tu len o Mliečnej dráhe, zatiaľ čo vo vesmíre existujú miliardy galaxií. To, mimochodom, spochybňuje stáročia trvajúcu vieru, že človek je stredobodom vesmíru.
Prvé okamihy Veľkého tresku
Vo svojej knihe Sprievodca neznámym vesmírom sa fyzik Daniel Whiteson bavil tým, že vymenovával, čo veda nedokáže vysvetliť zákonmi súčasnej fyziky. Dielo má 400 strán a zoznam je dlhý. Jednou z najväčších prekážok toho, aby sme dospeli k teórii všetkého - teda teóriám, ktoré by do jedného konzistentného rámca zahrnuli zákony pre všetky základné interakcie, a to na všetkých úrovniach a škálach organizácie hmoty - je nemožnosť spojiť kvantovú fyziku s teóriou relativity. Je to to isté, ako keby sme sa pokúšali zostaviť puzzle z dvoch rozdielnych krabíc.
Veľká časť vedcov, či už sú ateistami alebo nie, nespochybňuje predpoklad existencie akéhosi Veľkého architekta vesmíru. Nikto dnes nedokáže presvedčivo vysvetliť prvé okamihy Veľkého tresku a navyše, vo vesmíre sa všetko zdá byť usporiadané tak, aby mohol existovať život.
Koncepcia Boha
Britský vedec Stephen Hawking vysvetľoval, že pokiaľ je čas dimenziou nášho vesmíru, logicky by nemalo existovať žiadne "predtým". Klásť si túto otázku je podľa neho rovnako absurdné ako hľadať, kde je sever severného pólu. Zabudol však upresniť, že fyzika dnes naráža na otázku, ako sa môže niečo zrodiť z ničoho? Či prozaickejšie, kto uviedol hodiny do chodu, teda kto "rozpohyboval" vesmír? Táto otázka sa stala za posledných 20 rokov vysoko aktuálnou v laboratóriách základného výskumu.
Buddhistický astrofyzik Trinh Xuan Thuan si myslí, že je nespochybniteľné, že existovala prvotná príčina, ktorá vytvorila všetky fyzikálne zákony a počiatočné podmienky nášho vesmíru.
Albert Einstein zdieľal myšlienku Boha ako prvotnej príčiny vecí. Je to koncepcia Boha, ktorý by však nebol vynálezcom vesmíru, ale syntézou všetkých zákonov, ktoré vesmír utvárajú. Táto predstava je elegantná a praktická. Naráža však na rovnaký problém ako iné teórie: ak zákony existovali pred vznikom vesmíru, aký matematik ich nadiktoval? Je to vec, ktorú by sme mohli skúmať v nadchádzajúcom období. Možno ešte niekoľko storočí.
