Danko priblížil rekreačné poukazy. Utužia väzby a pomôžu turizmu
Rekreačné poukazy ušetria odvody a dane zamestnávateľom a pomôžu aj cestovnému ruchu. Na tlačovej konferencii to zdôraznil predseda NR SR aj koaličnej SNS Andrej Danko. Podľa opozičnej poslankyne ide o návrh šitý horúcou ihlou a je "z čisto populistického" súdka.
Maximálne 275 eur ročne
Skupina poslancov SNS predložila do NR SR novelu zákona o podpore cestovného ruchu, ktorá má od januára zaviesť do praxe príspevok na rekreáciu, ktorý môže byť vo forme rekreačného poukazu. Plénum návrh posunulo do druhého čítania. Príspevok na rekreáciu by mal byť vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne. To znamená, že v prípade, ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 a viac eur ročne, zamestnávateľ mu prispeje maximálnou sumou 275 eur.
Podstata úspory pre zamestnávateľa pri príspevku na rekreáciu spočíva podľa Danka v tom, že keby v súčasnosti dal zamestnávateľ odmenu zamestnancovi vo výške 275 eur, zamestnanec by v čistom dostal približne 230 eur, ale zamestnávateľa by to stálo zhruba 380 eur. „Ak vám dnes chce zamestnávateľ dať odmenu 275 eur, jeho to stojí 372 eur a vy v čistom dostanete len 238 eur. Ak vás však odmení vo forme rekreačného poukazu, on ušetrí 100 eur a vy dostanete o viac ako 30 eur viac. Ide o jedinečnú systémovú odmenu, ktorá je oslobodená od odvodov a daní," upresnil Danko. Doplnil, že toto opatrenie bude dobrovoľné pre zamestnávateľov do 49 zamestnancov a pre zamestnávateľov nad 49 ľudí bude povinné.
Vrátane živnostníkov. Možno
"Efekt tohto nástroja sa prejaví nielen v zlepšení väzby zamestnanec - zamestnávateľ, ale aj v želanom cieli, a to je cestovný ruch," dodal Danko. Opatrenie má totiž pomôcť domácemu turizmu. V rámci návrhu je ešte podľa predsedu parlamentu odkomunikovaná zmena v tom, že o rekreačný príspevok bude môcť požiadať zamestnanec, ktorý má najmenej dva roky zamestnanecký pomer alebo dva roky živnostenský list. "Aby nie každý, kto nastúpi do firmy, si takéto nástroje uplatňoval," odôvodnil Danko.
Pripomenul, že rekreačné poukazy sa budú vzťahovať aj na štátnych zamestnancov, na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme či na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru alebo profesionálnych vojakov. "Reálne by sa to mohlo dotknúť 1,6 - 1,7 milióna ľudí vrátane možno živnostníkov," odhadol Danko.
Nevyjednávali so zamestnávateľmi
K zavedeniu rekreačných poukazov pre zamestnancov malo byť uskutočnené medzirezortné pripomienkové konanie. Taktiež by sa to nemalo riešiť cez zákon o cestovnom ruchu. Myslí si to opozičná poslankyňa Renáta Kaščáková. "Je to návrh šitý horúcou ihlou a je z čisto populistického súdka," skonštatovala na úvod tretieho rokovacieho dňa 34. schôdze parlamentu Kaščáková. Podľa nej "nie je ani šťastné predkladať tieto zmeny cez zákon o cestovnom ruchu". "Zavádzať nejaké zamestnanecké benefity do tohto zákona je klinom do základného poslania do zákona, ktorým je skôr destinačný manažment," upozornila Kaščáková.
Národniarom vyčíta aj to, že k tomuto zákonu sa neuskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie. "Mal byť riešený štandardným procesom vyjednávania so zamestnávateľmi, k čomu nedošlo," poznamenala Kaščáková. Tento návrh je podľa nej deravý aj preto, lebo podporuje len ubytovanie a poukazy nemôžu využiť napríklad ľudia, ktorí chcú ísť na jednodenné výlety bez ubytovania. "Je na úkor zamestnancov. Návrh sa tvári, že štát niečo zamestnancom rozdáva, ale pravda je, že to majú zaplatiť zamestnávatelia. Opäť sa im niečo pridáva," tvrdí Kaščáková. Podľa nej zamestnávatelia skôr upravia svoju mzdovú politiku, aby toto opatrenie v konečnom dôsledku zaplatili zamestnanci. "Tvári sa to sociálne, ale nie je to nič iné než silená regulácia ešte aj toho, kam majú ľudia vo svojom voľnom čase cestovať," dodala Kaščáková.
Veľa poloprávd v pléne
Návrh obhajovala v pléne Magdaléna Kuciaňová, podľa ktorej si Kaščáková návrh asi poriadne neprečítala. "Štát ponúka aj ďalšie benefity, ako napríklad odpustenie dane," podotkla. Jej stranícky kolega Radovan Baláž tiež uviedol, že v pléne k tomuto návrhu zaznelo veľa poloprávd a dezinformácií a opoziční poslanci si návrh dobre neprečítali alebo zámerne niektoré informácie prehliadali. "Cestovný ruch má ambíciu, aby sa stal významnou zložkou rastu slovenskej ekonomiky. Myslíme si, že doteraz bol zanedbávaný a je potrebné mu pomôcť a dať impulz na to, aby sme ho rozvíjali," skonštatoval.
Predkladatelia zákona sa podľa jeho slov počas prípravy návrhu stretávali s hoteliermi, ale aj s podnikateľmi. "Všetci nám potvrdili to, že toto opatrenie je bežné v iných krajinách. Každý, kto podniká v oblasti cestovného ruchu, nám deklaroval, že toto opatrenie je systémové," tvrdí Baláž. Nie je tiež pravda, že cestovné poukazy má poskytovať len súkromný sektor, ale aj verejný. Odmieta tiež tvrdenia, že prijatím zákona sa zvýšia ceny ubytovania.