V parlamente si pripomenuli 26. výročie prijatia Ústavy SR

Deň Ústavy SR si Národná rada pripomína nielen Dňom otvorených dverí, ale aj Slávnostnou akadémiou pri príležitosti 26. výročia prijatia Ústavy SR. Účastníci podujatia hovoria v historickej budove parlamentu o právnych a parlamentných aspektoch štátnosti Slovenska. Ešte pred podujatím sa na raňajkách stretli bývalí predsedovia parlamentu, ktorých hostil súčasný šéf zákonodarného zboru Andrej Danko.

S prejavom vystúpil i dekan PF UK

V úvode slávnostnej akadémie vystúpili okrem Danka aj predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Radek Vondráček, bývalý slovenský premiér Robert Fico ako politik, ktorý v roku 1992 podporil deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti SR a Ústavu SR.

S prejavom vystúpil aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda. V diskusných paneloch sa hovorí o historickom rozmere štátnosti, právnom a parlamentnom rozmere štátnosti, a tiež o ústavnom a integračnom rozmere štátnosti.

Predseda parlamentu mal príhovor

Deň ústavy je mnohovýznamný a rozhodujúci sviatok pre Slovákov. Vyhlásil to predseda Národnej rady SR Andrej Danko v úvode Slávnostnej akadémie pri príležitosti 25. výročia vzniku SR v historickej budove parlamentu. „Základ slovenskej štátnosti z prvého januára 1993 položila práve Ústava SR,“ vyhlásil Danko.

Pripomenul vývoj od rokov 1988 a 1989, keď sa do priestoru strednej Európy vniesla sloboda, ďalej prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR a následne Ústavy SR. Spomenul ekonomickú transformáciu, formovanie štátnosti či európske integračné výzvy, s ktorými sa zápasili Slovensko a Česko. Vyzdvihol, že ľudia majú demokratické voľby. Ocenil aj čoraz intenzívnejší záujem ľudí o verejné dianie.

Kritizoval aj opozíciu

"Demokracia nie je statický proces, vyžaduje si zmenu. Nestačí iba prijať zákony pri vzniku štátu. Treba sa prispôsobiť dobe," doplnil. Slovensko podľa neho ukazuje, že je zrelý národ, pričom spomenul napríklad spolužitie s menšinami. "Čo sme však zanedbali, je budovanie niektorých inštitútov," poznamenal. Preto je Danko rád, že v koalícii sa našla zhoda na zmene zákona o politických stranách napríklad.

Šéf parlamentu opätovne kritizoval opozíciu, niektoré strany podľa neho už nepotrebujú ani členov, stačia im sociálne siete. "Štát by mali riadiť vyzreté politické strany, ktoré spolu súťažia programami a nie facebookovými stranami," zdôraznil Danko. Odmieta, aby vládli mafiáni či fašisti.

Poukázal, že Slovensko a Česko si pri svojom formovaní sa, prešli zložitým časovým úsekom. Vyzdvihol slovensko-české vzťahy. Poznamenal, že oba naše štáty čaká veľa nových výziev.

Vyjadril sa i prezident

Ústava SR definuje Slovensko ako demokratický a právny štát, zdôraznil prezident SR Andrej Kiska pri príležitosti Dňa Ústavy SR. Poukázal, že ľudia necítia rovnosť pred zákonom a vo svojom stanovisku spomína aj budúcu voľbu ústavných sudcov či zmeny v polícii. Varuje tiež pred ohýbaním základného zákona štátu pre potreby politického marketingu.

„Rok, v ktorom si pripomíname dvadsiate piate výročie vzniku Slovenskej republiky, je — žiaľ — aj rokom, v ktorom sa dôvera v spravodlivosť a právny štát otriasa v základoch. Je rokom, v ktorom verejnosť viac než v minulosti cíti, že na Slovensku právo neplatí pre všetkých rovnako a nechráni všetkých rovnako,“ uviedol Kiska.

Prezident poukazuje na blížiacu sa voľbu nových ústavných sudcov. "Existuje málo dôležitejších pilierov spravodlivej spoločnosti a právneho štátu, ako je ústavný súd. Preto je dôležité, aby na ňom pôsobili a rozhodovali výnimočne kvalifikovaní, morálne spôsobilí, ale tiež úplne nezávislí sudcovia a sudkyne," zdôraznil.

Premiér považuje ústavu za kvalitnú

Slovenská ústava je kvalitný a moderný dokument, novú nám netreba. Tiež sa ale netreba báť jej zmien, pokiaľ sú na prospech veci. Vyhlásil to v Deň Ústavy SR premiér Peter Pellegrini.

"Deň Ústavy je pre nás výnimočný deň, 1. septembra bol schválený dokument, ktorý dal základ vzniku Slovenskej republiky. Je to dokument, ktorý nás sprevádza už 25 rokov a už na tú dobu bol pokrokový," povedal Pellegrini, podľa ktorého to dokazuje aj kvalita základného zákona štátu.

Nemusíme sa báť prípadnej zmeny

"Počas tej štvrťstoročnice neboli potrebné zásadné zmeny," poznamenal s tým, že ústavu ale treba vnímať aj ako dokument, ktorý sa musí prispôsobovať novým udalostiam. "Treba ju ctiť, ale ani sa nemusíme báť jej prípadnej zmeny, pokiaľ je to na prospech veci," podotkol.

Premiér poukázal napríklad na úpravy ústavy, ktoré zadefinovali manželstvo ako zväzok muža a ženy či tie, ktoré chránia vodu. Zásadnejšie zmeny však dosiaľ ústava podľa predsedu vlády nepotrebovala. "Ústava a jej tvorcovia ukázali, že dokázali na tú dobu vytvoriť moderný dokument. Netreba nám novú ústavu," uzavrel s tým, že stačí, keď budeme tú aktuálnu rešpektovať.

Prihovoril sa aj Radek Vondráček

Slovenská a Česká republika žijú už 28 rokov v slobode a demokracii a majú 25 rokov samostatnosti. Sú vynikajúci susedia, partneri a spojenci. Vyhlásil to predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Radek Vondráček v úvode Slávnostnej akadémie pri príležitosti 25. výročia vzniku SR v Bratislave.

"Vážme si obe naše štátnosti, rozvíjajme našu spoluprácu tak, aby bola na prospech našich občanov," doplnil Vondráček. Zároveň vyzdvihol pokojné rozdelenie Československa. "Dôležité bolo, že k nášmu rozdeleniu došlo pokojne, že sme si zachovali vzájomnú dôveru, rešpekt a že naši občania, politici sa medzi sebou neodcudzili," doplnil a zablahoželal Slovensku k výročiu prijatia ústavy.

Pripomenutie udalostí

Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky od 1. januára 1993.

Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu Slovenskej republiky schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 bolo proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra toho roku na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí. Účinnosť nadobudla dňom vyhlásenia - 1. októbra 1992.