Prečo máme najväčší hlad večer? Okolnosti hrajú proti nám
Prečo nás večer prepadáva hlad? Za všetko môže produkcia hormónu, ktorý stimuluje chuť k jedlu. Aby sme večer odolali pokušeniu, je lepšie nevynechávať raňajky ani obedy. Vo večerných hodinách totiž klesá hladina peptidu YY a proteínu leptínu, ktoré vyvolávajú pocit sýtosti. Preto nie je dobré, ak čelíme večernému pokušeniu vyhladovaní.

Hormóny sa počas dňa menia
Večer je ťažké vzdať sa nejakého toho sústa naviac alebo odolať pokušeniu dať si čokoládu pri televízii. Svoju úlohu tu zohráva fakt, že väčšina z nás sa až večer dokáže posadiť v pokoji k stolu a venovať jedlu náležitý čas. Teraz však vedci zistili, že ťažko ovládateľný večerný hlad závisí aj od toho, ako sa počas dňa mení koncentrácia hormónov, ktoré signalizujú hlad a pocit sýtosti. Informoval o tom taliansky denník Corriere della Sera.
Štúdia, ktorú zverejnili na stránkach International Journal of Obesity ukazuje, že neskôr popoludní vylučuje telo menej hormónov, ktoré nám pomáhajú, aby sme to s jedlom nepreháňali. Naopak, hladina tých hormónov, ktoré v nás vyvolávajú túžbu po jedle, s nástupom večera postupne stúpa.
Len málo utešujúcu správu prináša výskum realizovaný na malej skupine dobrovoľníkov, ktorí trpia obezitou či nadváhou, z ktorých polovica trpela poruchou záchvatovitého prejedania a polovica túto poruchu nemala, ale napriek tomu mala nadbytočné kilogramy.
Výskum s dobrovoľníkmi
Psychiatrička Susan Carnellová z Univerzity Johnsa Hopkinsa sa snažila zistiť, či sa množstvo hormónov spojených s túžbou po jedle počas dňa mení a či existujú súvislosti s poruchami príjmu potravy, ako je napríklad záchvatové prejedanie, pre ktoré je charakteristické nočné budenie z hladu, alebo so stresom, ktorý býva často spojený s neschopnosťou získať kontrolu nad jedlom.
Carnellová dala dobrovoľníkom o deviatej ráno a o štvrtej poobede jedlo obsahujúce vždy zhruba 600 kalórií. Potom dobrovoľníci podstúpili experimentálny test stresu, keď museli dve minúty držať ruky ponorené v studenej vode (ide o metódu, ktorá sa používa v laboratóriách na navodenie kontrolovaného stresu, ktorý je pre všetkých rovnaký).
Potom doktorka merala hladinu stresového hormónu kortizolu a hladinu hormónov spojených s kontrolou chuti do jedla ako je ghrelín, ktorý spôsobuje hlad a peptid YY a leptín, ktoré navodzujú pocit sýtosti. Po ďalšej polhodine prišla posledná časť experimentu. Aby psychiatrička zistila, ako dokážu pokusné osoby kontrolovať chuť do jedla tvárou v tvár jedlu v rôznych denných hodinách, ponúkla všetkým bohatý bufet s pizzou, zemiakovými lupienkami, múčnikmi a čokoládou.
Nejde len o subjektívny pocit
Výsledky ukazujú predovšetkým to, že ráno je pocit hladu nižší než večer. Nie je to len pocit, pretože večer je najnižšia koncentrácia peptidu YY, ktorý znižuje chuť do jedla. Naopak, stúpa hladina hormónu ghrelínu, ktorý nás núti jesť. To sa najvýraznejšie prejavuje u osôb so záchvatovým prejedaním. U nich je ráno hladina ghrelínu zvlášť nízka, zatiaľ čo večer veľmi vysoká.
Ak sme v strese, rastie aj tendencia k zvyšovaniu hladiny hormónov hladu a večer je táto situácia priam výbušná, pretože keď vrcholí celodenný stres, je rast hladiny hormónov, ktoré nás nútia hľadať útechu v jedle, výraznejšia ako keď sme v dobrej nálade.
"Večer je pravdepodobnejšie, že budeme z hormonálnych dôvodov jesť viac, a to bez toho, aby sme si to uvedomovali, predovšetkým, ak trpíme záchvatovým prejedaním alebo ak sme v strese," hovorí doktorka Carnellová. "Ak vieme, že pokušenie je pravdepodobnejšie, umožňuje nám to prijať protiopatrenia. Ak jeme viac počas prvých hodín dňa, nevynecháme obed a popoludní si doprajeme zdravý olovrant, k večernému jedlu budeme pristupovať menej vyhladovaní a schopní lepšie udržať na uzde sklon k prejedaniu," dodáva doktorka.