Agresia i falšovanie dejín. Politici reagujú na výročie invázie

Presne pred 50. rokmi vtrhli na územie Československa tanky spriatelených armád a ukončili demokratizačný proces v krajine. Pozrite si, aký názor majú na túto temnú kapitolu našich dejín naši politici.

Pellegrini sa prihovoril spred Úradu vlády

Snažme sa o svet, v ktorom sa národy môžu slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti bez hrozby a ľudských obetí, vyzýva predseda vlády Peter Pellegrini pri príležitosti výročia vstupu vojsk Varšavskej zmluvy.

"Pred 50 rokmi sa na tomto mieste odohrávala dráma, ktorá poznačila životy niekoľkých generácií. Pred 50 rokmi aj na tomto mieste zhasla v mnohých ľuďoch nádej na lepší, slobodnejší život," hovorí premiér vo videu, zverejnenom na sociálnej sieti, pred budovou úradu vlády, kde sa výstava nachádza. "Aby sme nezabudli na tieto chvíle, keď sa skončil sen dvoch národov o väčšej slobode, zdobia oddnes plot úradu vlády unikátne zábery spred 50 rokov," doplnil šéf vládneho kabinetu.

Tragický koniec Pražskej jari musí podľa šéfa SNS a predsedu parlamentu Andreja Danka každý Slovák jasne a jednoznačne odsúdiť. Z histórie sa však máme poučiť, nie sa ňou umárať alebo sa na jej základe snažiť ľudí polarizovať. "Bolo to ťažké obdobie a treba mať k nemu jasný postoj. Ale čo je pre nás typické, dnes sa za najväčších hrdinov toho obdobia vydávajú často ľudia, ktorí boli naozaj nápomocní režimu," povedal Danko.

Dodal, že Slovensko zažívalo ťažké časy niekoľko desaťročí po sebe, najprv druhú svetovú vojnu, potom nástup komunizmu v roku 1948 a politické procesy v 50. rokoch. "Potom prišlo obdobie uvoľnenia, došlo k prepúšťaniu ľudí, ktorí boli prenasledovaní, prišla vôľa po zmene v spoločnosti. Ale bola potlačená," povedal na margo augustových udalostí. "Bola tu snaha o demokraciu, o zmenu systému, ktorý tu vládol. Na druhej strane, prišla vôľa iných štátov zasiahnuť do nášho vývoja," povedal Danko.

Bugár: Rusi dodnes prepad ospravedlňujú

Invázia vojsk do Československa pochovala boj o slobodnejšiu spoločnosť a spečatila osud krajiny na dlhé desaťročia. Ruská federácia však dodnes ospravedlňuje náš prepad, ktorý nepovažuje za okupáciu. Na sociálnej sieti to napísal líder koaličného Mosta-Híd a podpredseda NR SR Béla Bugár.

"Ruské médiá spojené so štátnymi inštitúciami aj po desaťročiach hovoria o bratskej pomoci. Nemôžeme si dovoliť si to nevšimnúť. Falšovanie dejín a prekrúcanie historických faktov sa nedá ospravedlniť a má vplyv na naše vzťahy s touto krajinou," zdôraznil.

Kaliňák: Obete sú hrdinami

Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v tejto súvislosti uviedla, že vpád okupačných tankov pred 50 rokmi bol agresiou. "Neospravedlniteľná agresia, ktorej cieľom bolo udržať tvrdú komunistickú líniu vo vtedajšom Československu. Udržať sa ju podarilo za cenu stoviek nevinných obetí počas augustových dní a za cenu perzekúcií tisícok ďalších, ktorí sa komunistickému režimu vzopreli," uviedla.

Exminister vnútra Robert Kaliňák sa domnieva, že obete okupácie nemožno nazvať inak ako hrdinami. "V roku 2005 som pripravil ešte ako opozičný poslanec návrh zákona, ktorý umožnil obetiam okupácie požiadať o finančné odškodnenie. NR SR tento návrh schválila a vďaka nemu bolo do konca roku 2008 odškodnených 162 obetí. Som rád, že som mohol aspoň malým dielom pomôcť zmierniť následky rodinných tragédií spôsobených okupáciou. Na týchto hrdinov nesmieme nikdy zabudnúť, česť ich pamiatke," uzavrel.

MZV: Vojská pochovali vtedajšie ideály

Okupácia Československa armádami piatich štátov Varšavskej zmluvy na čele so Sovietskym zväzom, obsadenie suverénneho štátu, v ktorom občania demokratickým spôsobom hľadali východiská z nahromadených problémov, mala závažné dôsledky pre našu spoločnosť. Vpád cudzích vojsk navždy pochoval ideály, ktorými žila vtedajšia spoločnosť v Československu, a pošliapal snahy o demokratizačné premeny štátu. Pri príležitosti 50. výročia začiatku okupácie to uviedlo ministerstvo zahraničných vecí.      

Rezort vníma tento "spojenecký" zásah v Československu ako neprípustný akt agresie. "Vítame, že najvyšší predstavitelia Ruskej federácie sa opakovane oficiálne od tejto invázie dištancovali. Zároveň však musíme ostro reagovať na pokusy niektorých kruhov v Rusku zľahčovať ju a zbavovať sa historickej zodpovednosti. Dejiny sa prepísať nedajú," upozorňuje ministerstvo s tým, že vojenská intervencia pred 50 rokmi bola súčasťou zvrátenej logiky studenej vojny, ktorej návrat ako suverénny štát, ktorý je členom EÚ, NATO, ako aj ďalších relevantných medzinárodných organizácií, nesmieme pripustiť. "Svoju budúcnosť chceme budovať na strategických spojenectvách, v ktorých sa partneri navzájom rešpektujú a dôverujú si," deklaruje rezort.

Remišová: Režim predĺžili o 20 rokov

Okupácia proti vôli obyvateľstva predĺžila zločinný komunistický režim v našej krajine o ďalších dvadsať rokov, myslí si predsedníčka OĽaNO Veronika Remišová.

Okrúhle 50. výročie okupácie pre poslanca za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Jána Budaja znamená úctu a rešpekt k odvážnemu odporu československého občianstva proti sovietskym okupantom. "Niet takého prehľadu 20. storočia, v ktorom by neboli zábery tankov s bielym pásom a neozbrojených ľudí, ktorí sa proti nim stavajú doslova s holými rukami. Tento deň mal byť dávno rešpektovaný ako deň úcty voči obetiam okupácie a nasledujúcich sovietskych represálií, ktoré postihli státisíce slovenských občanov," vyjadril sa Budaj. Podľa poslanca sme to predovšetkým my, kto napokon vyhral. "Veď veľmoc, čo nás okupovala, Zväz sovietskych socialistických republík, už dávno zanikla, cudzie vojská sme vyhnali preč. Slovensko je dnes nezávislým štátom chráneným pred podobnou agresiou spoločenstvom demokratických štátov," dodal Budaj.

Poslanec za stranu SaS Martin Klus vníma 50. výročie okupácie ako dôležité memento, aké dôležité je pre malú krajinu v našom geografickom priestore dodržiavanie medzinárodného práva, ale aj ukotvenie v spoločenstve krajín, ktoré garantuje našu slobodu a demokraciu. "Mám na mysli najmä naše členstvo v Severoatlantickej aliancii, ale aj Európskej únii. Práve tieto organizácie totiž priniesli najdlhšie obdobie mieru a prosperity do šťastnejšej, západnej časti Európy. Je teda aj v životnom záujme Slovenska aktívne sa spolupodielať na ich efektívnom fungovaní," uviedol Klus. Zároveň dodal, že si je istý, že práve výročie ako toto, ale aj vojnové udalosti či anexia územia našej susednej krajiny, Ukrajiny, by mali občanom Slovenska pripomínať, kde sme a akým hrozbám v súčasnosti čelíme a najmä nebrať ich na ľahkú váhu. "Nezabúdajme, že sloboda je to najcennejšie," dodal.

Blaha: Dúfam, že to nebudú zneužívať

Prípadné zneužívanie 50. výročia roku 1968 na šírenie nenávisti proti Rusku by považoval predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti a poslanec Smeru Ľuboš Blaha za prejav najnižších pudov. „Dúfam, že sa k tomu nikto z politikov na Slovensku nezníži, bolo by to lacné a stupídne,“ povedal Blaha.

Blaha pripomenul, že pred 50 rokmi vojská Varšavskej zmluvy násilne ukončili víziu socializmu s ľudskou tvárou, ktorej tvorcom bol Alexander Dubček, jedna z najvýznamnejších postáv slovenských dejín. „Hlboko si vážim Dubčekov odkaz a naďalej verím myšlienke demokratického socializmu. Rok 1968 už navždy ostane symbolom pre túto krásnu myšlienku, ku ktorej sa – ako verím – jedného dňa ľudstvo dopracuje,“ vyhlásil Blaha s tým, že ľudia v Československu dali v roku 1968 jasne najavo, že chcú socializmus a demokraciu. „Nechceli kapitalizmus, chceli lepší socializmus,“ konštatoval.

"Obete, ktoré si dnes pripomíname, sa pred 50-timi rokmi rozhodli neustúpiť. V rozhodujúcich minútach, uvedomujúc si hrozbu smrti, bránili svoju krajinu a spoločnosť vlastným telom. Za to im bude vždy patriť naša vďaka a uznanie. Česť ich pamiatke, nikdy nezabudneme," uviedol minister obrany za SNS Peter Gajdoš. Vyzdvihol aj osobnosť Alexandra Dubčeka, muža, ktorý priniesol do politiky ľudskosť s cieľom dosiahnuť sociálnu rovnosť.

Vojská Varšavskej zmluvy začali s inváziou územia Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Okrem vojakov Sovietskeho zväzu boli súčasťou tzv. operácie Dunaj aj jednotky z Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR. V dôsledku okupácie Československa zahynulo najmenej 108 ľudí a stovky obyvateľov bolo zranených.