Vydajú známku so slávnou fotografiou muža, ktorý čelil okupantom
Poštovú známku s motívom známej fotografie Ladislava Bielika pri príležitosti 50. výročia augusta 1968 vydá Slovenská pošta na deň výročia, 21. augusta. Známka vychádza v emisnom rade Umenie pod názvom „Ladislav Bielik – Muž s odhalenou hruďou pred okupačným tankom“. Informovala o tom hovorkyňa Slovenskej pošty Martina Macková.
Vydajú aj obálku prvého dňa
"Fotoreportér Ladislav Bielik v rozhodujúcom okamihu pohotovo stlačil spúšť. Tak vznikla ikonická fotografia, ktorá je dodnes najvýraznejším symbolom odporu občanov proti invázii armád Varšavskej zmluvy do Československej socialistickej republiky a bola predlohou pre novú poštovú známku. Motív fotografie tvorí trojuholník medzi protestujúcim Emilom Gallom, delom tanku pripraveným vystreliť, a Univerzitou Komenského v pozadí. Poštová známka vychádza vo forme hárčeka - ten zobrazuje celú Bielikovu fotografiu, na poštovej známke je vyobrazená len jej centrálna časť. Známka má nominálnu hodnotu 1,80 eura a vychádza v náklade 60-tisíc kusov," informuje tlačová správa.
Súčasne s poštovou známkou vydajú aj obálku prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 21. 8. 2018 a domicilom mesta Bratislava. Motívom prítlače FDC obálky je protestujúci Dominik Tatarka, tiež na základe predlohy dobovej fotografie Ladislava Bielika z augusta 1968. Motívom FDC pečiatky je fotoaparát L. Bielika značky Canon.
Vydajú známku so slávnou fotografiou muža, ktorý čelil okupantom
Oslovili známych tvorcov
Na spracovanie návrhov poštovej známky Slovenská pošta oslovila známych tvorcov - autorom grafického dizajnu hárčeka poštovej známky je akademický maliar Vladislav Rostoka a výtvarné návrhy FDC a FDC pečiatky ako aj rytinu hárčeka poštovej známky a FDC spracoval akademický maliar Rudolf Cigánik.
Známku vytlačila Tiskárna Hradištko v spolupráci s Poštovní tiskárnou cenin Praha. Slávnostné uvedenie pamätných diel k 50. výročiu odporu proti okupácii, vrátane prezentácie novoemitovanej poštovej známky, sa bude konať 21. augusta 2018 v priestoroch Univerzity Komenského v Bratislave od 10:45.
Spomienky na vpád
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa stiahli až v roku 1991. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených.
Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
