Osud si prijal s pokorou. Ako sa herci lúčili so Stanom Dančiakom

Verejnosť a kolegovia sa v novej budove Slovenského národného divadla rozlúčili s hercom Stanom Dančiakom. Úctu hercovi prišiel vzdať riaditeľ Činohry SND Michal Vajdička a tiež jeho blízki spolupracovníci a priatelia, s ktorými dlhé roky pôsobil na viacerých slovenských scénach.

Zachoval si optimizmus

Ako prvý predniesol svoju reč Michal Vajdička a následne sa prítomným prihovoril Martin Huba. „Je paradoxné, že na konci svojej žiarivej púte si sa ocitol v tme. Práve to núti človeka o to intenzívnejšie si uvedomiť, koľkých podôb svetla si bol ty, Stano, reprezentantom a koľko zdrojov svetla si rozžal počas svojho života. Venujme sa radosti, Stano, že sme ťa v živote stretli a radosti z toho, že sme mohli byť svedkami tvojej hereckej nenapodobiteľnosti a geniálnej nevypočítateľnosti, ktorá vždy posúvala naše snaženia na akýsi vyšší, hranice malosti presahujúci dančiakovský level,“ povedal herec v príhovore.

„Stano, tvoj príbeh je pre mňa, a iste aj pre iných školou, ako si zachovať optimizmus v ťažkej životnej situácii. Osud si prijal s obrovskou a obdivuhodnou pokorou. Pre tých, čo ťa nepoznali, a je ich máličko, odchádzaš do zabudnutia. Pre nás, čo sme ťa poznali, a je nás veľa, odchádzaš nezabudnuteľný. Zbohom a dovidenia,“ vyjadril sa Dušan Jamrich.

Okrem nich Dančiakovi venovali niekoľko srdečných slov aj herečka Božidara Turzonovová, režisér a scenárista Jozef Slovák a herci Ondrej Kovaľ a Ľubo Roman. Ich kondolenčné prejavy doplnili zostrihy z divadelných inscenácií a televíznych programov, audionahrávky a prezentácia hercových fotografií.

Vyprevadili ho potleskom

Poslednú rozlúčku so Stanom Dančiakom otvoril orchester Traditional Club Revival skladbami Saint James Infirmary Blues a Just a Closer Walk with Thee. Daniel Fischer s Danielom Žulčákom neskôr predviedli vlastnú interpretáciu známej piesne Do batôžka Milana Lasicu a Jara Filipa. Smútiaci hostia napokon Stana Dančiaka na jeho poslednú cestu vyprevadili potleskom. Poslednú rozlúčku vysielali v priamom prenose na Jednotke.

Herec Stanislav Dančiak zomrel v noci zo 4. na 5. augusta v bratislavskej nemocnici vo veku 75 rokov. Narodil sa 26. októbra 1942 v Bratislave. Po absolvovaní Vysokej školy múzických umení sa v roku 1965 stal členom SND, kde pôsobil do roku 1968 a opäť od 1. januára 1990. Obľúbený charakterový herec patril k zakladateľom populárneho Divadla na Korze (1968 - 1971), po zatvorení ktorého sa stal členom Novej scény (1971 - 1989).

Na divadelných doskách počas života vytvoril množstvo nezabudnuteľných postáv, medzi nimi napríklad Ostapa Bendera v inscenácii Stoličky (1965), Ivana Jaťa vo Svadbe (1970), Mamajeva v Aj múdry schybí (1983) či Liguria v Mandragore (1985). V roku 1991 sa predstavil ako Brighella v Sluhovi dvoch pánov (1991) a zahral si tiež Hitlera v inscenácii Mein Kampf (1991). O dva roky neskôr ho diváci a diváčky mohli vidieť v role Dr. Grolla v hre Lulu (1993) či ako Alfu v Čistke (1993). Stvárnil tiež Fortunata v Čerticiach (1995), Franka Forda vo Veselých paniach windsorských (1998) či Filadelfiho v Pomocníkovi (2000).

Nezabudnuteľní Lord Norton a sluha James

V roku 2002 s Mariánom Zednikovičom vytvorili nezabudnuteľnú dvojicu v minigroteskách Lord Norton a sluha James. O tri roky neskôr sa na doskách SND objavil ako Ragneau v hre Syrano z Bergeracu a v roku 2007 ako hrobár v Shakespearovom Hamletovi. Na javisko SND sa posledný raz postavil 29. apríla 2015 v inscenácii Aj kone sa strieľajú.

Stano Dančiak mal okrem toho celý život blízko i k filmu a televízii. Pred kameru sa postavil, rovnako ako na divadelné dosky, už v 60. rokoch minulého storočia. Zahral si v snímkach ako Námestie svätej Alžbety (1965) Vladimíra Bahnu, Kým sa skončí táto noc (1965) Petra Solana či Vrah zo záhrobia (1966) Andreja Lettricha. S týmito režisérmi spolupracoval i v 70. rokoch minulého storočia, a to napríklad na filmoch Skrytý prameň (1973) či Prípad krásnej nerestnice (1973). V roku 1975 sa objavil v populárnej komédii Sebechlebskí hudci.

Bojoval s ťažkou chorobou

Diváci a diváčky si ho môžu pamätať aj zo snímok Svědek umírajícího času (1990), Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), Lea (1996) alebo Rivers Of Babylon (1998). Spolupracoval tiež na krátkych filmoch ako Fricasse (2003), Nazdravíčko (2005) a Šimijé (2005).

Známy bol aj ako dabingový herec. Jedným z jeho nezabudnuteľných výkonov je prepožičanie hlasu svojráznemu mimozemšťanovi Alfovi. Stano Dančiak získal cenu Zväzu slovenských spisovateľov a dramatických umelcov a v roku 2003 mu prezident Slovenskej republiky udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. O osem rokov neskôr ho počas galavečera diváckej ankety Osobnosť televíznej obrazovky uviedli do Siene slávy. Herec dlhé roky bojoval s cukrovkou, v dôsledku ktorej stratil zrak.