Päť krajín si jasnejšie rozdelilo Kaspické more, otázkou zostáva jeho dno
Prezidenti piatich krajín ležiacich pri Kaspickom mori podpísali v nedeľu dohovor o štatúte Kaspického mora, ktorého zámerom je ukončenie dlhoročnej neistoty v súvislosti s využívaním tamojších prírodných zdrojov - ropy a zemného plynu.
Dohoda, ktorú v kazašskom meste Aktau podpísali prezidenti Azerbajdžanu, Iránu, Kazachstanu, Ruska a Turkménska stanovuje pravidlá pre vymedzenie teritoriálnych vôd jednotlivých krajín i zón vyhradených na rybolov, informovala agentúra AP. Neurčuje však, ako bude medzi štátmi rozdelené morské dno, ktoré je bohatým zdrojom ropy, čo zapríčiňuje v tejto oblasti najviac sporov. O tejto otázke budú musieť jednotlivé krajiny ešte rokovať.
Iránsky prezident Hasan Rúhání podľa agentúry Interfax uviedol, že práve táto otázka sa bude riešiť "dodatočne v rámci dohôd medzi príslušnými stranami". Ruský prezident Vladimir Putin zase povedal, že prelomová dohoda stanovuje, že vojensky prítomných smie byť v oblasti výlučne len päť signatárskych krajín. Lídri na kaspickom summite podpísali i dohody o spolupráci v boji proti terorizmu či proti organizovanému zločinu.
Stanica Slobodná Európa priblížila, že pod dnom Kaspického mora sa nachádzajú preukázané alebo predpokladané zásoby približne 50 miliárd barelov ropy a takmer deviatich biliónov kubických metrov zemného plynu. Právny štatút Kaspického mora, najväčšej vnútrozemskej vodnej plochy na svete, ostával nevyriešený od pádu Sovietskeho zväzu z roku 1991.
