Zber triedeného odpadu má chyby, napriek tomu prináša výsledky
Zber triedeného odpadu cez organizácie zodpovednosti výrobcov, má aj po dvoch rokoch fungovania nedostatky. Minister životného prostredia, László Sólymos to pripisuje problémom s reguláciu konkurenčného prostredia alebo nastaveniu cieľov zberu. Napriek spomínaným nedostatkom v systéme zberu, množstvo vytriedeného a recyklovaného odpadu rastie.
Problémy postupne odstraňujú
Systém zberu triedeného odpadu cez organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) má po dvoch rokoch fungovania ešte chyby. V rozhovore pre TASR to pripustil minister životného prostredia László Sólymos. "Postupne ich odstraňujeme a intenzívne rokujeme s tými, ktorých sa to týka," dodal. Má ísť napríklad o problém s reguláciu konkurenčného prostredia alebo nastavením cieľov zberu.
Tieto chyby podľa neho ukázalo až fungovanie v praxi. "Nikde na svete to nebolo tak, že to zaviedli a hneď to fungovalo. Postupne nastavovali systém, aby bol lepší a lepší. Na Slovensku sa na tom robí tiež," konštatoval Sólymos.
Najväčšie OZV odmietajú zodpovednosť
Obce sa napríklad podľa ministra stretávajú s tým, že po naplnení cieľov zberu už OZV ďalší vytriedený odpad nezoberú. "Oni však zo zákona musia pozbierať všetok odpad, ktorý občania vytriedia. Výrobcovia, teda tí, ktorí na trh privážajú produkt, sa totiž musia postarať o to, aby odpad, ktorý sa z produktu stane, bol pozbieraný a spracovaný alebo zlikvidovaný. OZV vykonávajú pre výrobcov túto zodpovednosť," vysvetlil minister.
Dve najväčšie OZV Envi-pak a Natur-Pack odmietajú, že by sa tento problém týkal aj ich. "Vo všetkých obciach, kde naša spoločnosť prostredníctvom zmluvného vzťahu zabezpečuje združené nakladanie s odpadmi z obalov a neobalových výrobkov, garantujeme odobratie všetkých vyzbieraných množstiev počas celej doby platnosti zmluvného vzťahu," povedal generálny riaditeľ OZV Natur-Pack Michal Sebíň. S PR manažérkou Envi-pak Katarínou Kretter sa zhodli aj v tom, že neplnenie povinnosti je porušením zákona a mali by v takýchto prípadoch konať kontrolné orgány ministerstva.
Ďalšie nedostatky systému
Ďalším nedostatkom systému je podľa ministra regulácia konkurenčného prostredia. "Nastavilo sa konkurenčné prostredie, v ktorom sa OZV hýbu. Mechanizmy, ktoré by mali toto prostredie regulovať, však nefungujú, na tom musíme popracovať," povedal Sólymos. Občianske združenie Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) v medzirezortnom pripomienkovom konaní k novele zákona o odpadoch konkurenčné prostredie OZV označilo ako "preteky ku dnu".
Systém podľa centra umožňuje, aby fungovali OZV, ktoré sú síce pre výrobcov lacnejšie, ale nie sú schopné poskytnúť dostatok financií pre prevádzkovanie a rozvoj triedeného zberu v obciach. "Tým že novela zákona o odpadoch zakazuje OZV mať zazmluvnených viac obcí, ako je jej zberový podiel, musia takéto "reálnejšie platiace" a preto drahé OZV rušiť zmluvy s obcami. Obce potom dostanú pridelenú lacnú OZV, ktorej finančný príspevok na úrovni tri až štyri eurá na obyvateľa ročne ani zďaleka nestačí pokryť reálne náklady," upozorňuje.
Napriek chybám však systém, ktorý začal fungovať v roku 2016, prináša výsledky. Podľa údajov Ministerstva životného prostredia SR množstvo vytriedeného a recyklovaného odpadu rastie - v roku 2017 bolo na trh v SR uvedené približne rovnaké množstvo obalov a neobalových výrobkov ako v predchádzajúcom roku, množstvo triedeného zberu v obciach však medziročne vzrástlo o 17,1 percenta.
