Prieskum vidí desaťpercentného Kotlebu i Kollára, Smer zostal prvý
Víťazom parlamentných volieb by sa stal napriek oslabeniu Smer-SD Roberta Fica. Vyplýva to z posledného prieskumu agentúry Focus. Na druhom mieste by sa umiestnila SaS Richarda Sulíka a na treťom kotlebovci. Tesne za nimi skončilo hnutie Sme rodina Borisa Kollára.
Smer s 37 kreslami
Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom augusta, vyhral by ich Smer-SD so ziskom 20,7 percenta hlasov. V Národnej rady SR by tak obsadil 37 kresiel. Druhá by skončila SaS, ktorej by volebný výsledok 12,2 percenta priniesol 22 mandátov. Tretia by bola ĽSNS s 18 stoličkami za 10,1 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý robila v dňoch 2. - 9. augusta na vzorke 1007 respondentov agentúra Focus.
Podľa výsledkov by sa do parlamentu dostalo spolu osem strán. Tesne za kotlebovcami by so ziskom desať percent a zhodným množstvom stoličiek skončilo hnutie Sme rodina - Boris Kollár. Nasleduje SNS s 9,4 percentami hlasov a 17 kreslami. Šieste by skončilo hnutie OĽaNO-NOVA, ktoré by so ziskom 8,7 percenta obsadilo 15 kresiel. O dve kreslá menej by získalo KDH s 7,1 percentami. Do parlamentu by sa dostal aj Most-Híd s 5,7 percentami a desiatimi kreslami.
Progresívci tesne pod prahom
Pred bránami parlamentu by zostalo Progresívne Slovensko, ktoré by podľa prieskumu volilo 4,2 percenta opýtaných. O niečo menej, 4,1 percenta respondentov, by volilo SMK-MPK a 3,3 percenta opýtaných by dalo svoj hlas strane Spolu - Občianska demokracia. Nad hranicou jedného percenta podpory by bolo aj SZS s 1,6 percentami a KSS s 1,3 percentami. Ostatné strany by nezískali ani percento hlasov.
Súčasná vládna koalícia by podľa prieskumu získala 64 kresiel. Oproti júnovým výsledkom rovnakej agentúry si najviac pohoršilo hnutie OĽaNO-NOVA, ktoré stratilo 1,3 percenta. Jedno percento stratila v prieskume aj strana Smer-SD. O takmer dve percentá si naopak polepšilo hnutie Sme rodina - Boris Kollár.
Agentúra pri prieskume postupovala tak, že respondentom predložila zoznam s názvami politických strán, hnutí a ich skratkami, kde si mohli vybrať aj možnosť "iná strana". Ľudí sa pýtali, ktorej strane alebo hnutiu by dali svoj hlas. Z prieskumu tiež vyplynulo, že voliť by nešlo 13,6 percenta opýtaných, nevedelo odpovedať 17,9 percenta a ostatných 68,5 percenta respondentov rozdelilo stranám spomínané preferencie.