Ani bežné dávky pesticídov nie sú bez rizika. Čo spôsobujú?
Myši, ktoré boli počas celého jedného roka vystavené priemerným dávkam pesticídového kokteilu, dostali cukrovku. Tieto poznatky sa zhodujú s epidemiologickými štúdiami u ľudí. Je čoraz ťažšie spochybňovať existenciu vplyvu pesticídov, ktoré sa k človeku dostávajú v potravinách. Píše o tom francúzsky denník Le Monde.
Zmes bežných pesticídov
Štúdia, ktorú vypracoval francúzsky Národný ústav pre agronomický výskum a Národný ústav pre zdravie a lekársky výskum ukazujú, že hlodavce mužského pohlavia, ktoré boli pravidelne kŕmené zmesou so šiestimi bežnými pesticídmi, a to v množstve, ktoré sa považuje za bezrizikové, naberali výrazne na váhe, zvyšoval sa u nich podiel tukových buniek a vznikala cukrovka.
Myšie samičky boli postihnuté inými, menej výraznými následkami. Je to prvýkrát, keď vedci ukázali, ako zmes fytosanitárnych produktov, ktoré sa v súčasnosti využívajú, vyvoláva obezitu a cukrovku. Tieto údaje sú podľa autorov výskumu ešte dôležitejšie preto, lebo sa zhodujú s ďalšími údajmi organizácie NutriNet.
Štúdie tejto organizácie, ktorá sleduje potravinové návyky viac ako 50.000 ľudí, dokázali v roku 2013 a potom v roku 2017, že dôrazní spotrebitelia biopotravín sú vystavení menšiemu riziku nadváhy a obezity a rozvoja metabolického syndrómu, ktorý predchádza vzniku cukrovky druhého typu.
Samičky sú vo výhode
Vedci z INRA kŕmili počas 52 týždňov myši zmesou pesticídov, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v zelenine a ovocí. Hlodavce dostávali dennú dávku, ktorej hodnotu vypočítal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ktorá podľa neho nevytvára žiadne riziko. Jeden rok u myší sa rovná asi tridsiatim rokom u človeka.
Po šiestich mesiacoch experimentu vedci u samčekov spozorovali nadváhu. Na konci pokusu nabrali samčekovia živení pesticídmi na váhe približne dvakrát toľko, ako kontrolné myši. Rovnako u nich narástla tuková hmota a intolerancia glukózy, ktorá vznikla už po štyroch mesiacoch. Myši dostávali bežnú stravu, ktorá nemala smerovať k priberaniu na váhe. U myších samičiek tieto poruchy neboli zistené, okrem ľahkej hyperglykémie na záver pokusu.
Diabetikov vo svete rýchlo pribúda
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vydá tento rok svoje prvé hodnotenie pôsobenia pesticídov na štítnu žľazu a nervový systém. EFSA však nezverejnila, či tieto nové výskumy budú znamenať prehodnotenie teraz platných hodnôt prijateľných dávok pre šesť testovaných pesticídov (ide o ziram, chlorpyrifos, imidacloprid, boscalid, thiophanat a kaptan).
Vedci sa naviac pokúsili osvetliť rozdiely v reakcii samcov a samíc. Zdôraznili význam proteínu zapojeného do bunkovej detoxikácie. Použili geneticky modifikované myši, ktoré boli zbavené tohto proteínu, a štúdiu zopakovali. Tentokrát nebol žiadny rozdiel v priberaní na váhe medzi samcami vystavenými príjmu pesticídov a kontrolnými zvieratami. U samíc sú pravdepodobne zapojené iné mechanizmy. Vedci skúmajú ochrannú úlohu hormónu estrogénu.
Počet ochorení na diabetes rýchlo rastie vo všetkých krajinách. Podľa Medzinárodnej diabetickej federácie bolo minulý rok vo svete 425 miliónov diabetikov, teda každý dvadsiaty dospelý človek trpel na toto ochorenie. Na vzniku cukrovky sa podieľa mnoho faktorov, predovšetkým príliš výdatná strava, sedavý spôsob života a znečistenie životného prostredia. Tento posledný faktor je predmetom rastúceho počtu výskumov po celom svete.
