Cenu Dominika Tatarku za rok 2011 získal Dezider Tóth

Významnú úlohu v tvorbe Dezidera Tótha zohráva slovo, text, komentár autora či lakonické popísanie skutočnosti. „Kľúčovým slovom, ktoré tvorí totožnosť Dezidera Tótha a Monogramistu T. D., je sloboda. Slobodný pohyb v medzipriestore tela, slova, zvuku, obrazu a veci. Slobodné vplietanie vznešenosti do banality. Slobodná práca s faktúrou materiálu, ako ju dokumentuje monografia, spolu so základným celoživotným gestom D. T. a T. D., ktorým je poézia jeho tvorby,“ povedal v úvode stretnutia predseda poroty Peter Zajac.

Dezider Tóth (1947), od roku 1997 notárskym zápisom Monogramista T. D., patrí ku kľúčovým osobnostiam slovenskej výtvarnej scény druhej polovice 20. storočia. V roku 1972 ukončil Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. V 70. a 80. rokoch sa intenzívne venoval alternatívnym podobám výtvarného umenia - tvorbe objektov, akčnému umeniu, konceptuálnym dielam. Od roku 1991 pôsobí ako pedagóg na VŠVU v Bratislave, kde vedie Neateliér.

V roku 1997 notárskym zápisom mení svoje občianske meno a odvtedy tvorí a vystavuje ako Monogramista T. D. Je autorom kníh Urob si masku, Noha k nohe (spoločne s Viliamom Klimáčkom) a Nemá kniha. V roku 2001 obhájil profesúru na AVU v Prahe. Publikuje pod pseudonymom Andro Verdan. V roku 2009 sa stal laureátom Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Ocenená publikácia Monogramista T. D. prezentuje tvorbu tohto medzinárodne uznávaného umelca, ale aj vyjadrenia renomovaných kunsthistorikov. Jej obsahom je takmer 500 strán reprodukcií, osobných výpovedí, ale aj kompletný súpis diela autora.

„Ja som Dominika Tatarku osobne zažil, patrím ešte k tej generácii. Pre mňa je táto cena významná nielen preto, že som ju obdžal ja, ako výtvarník som na nej pred rokmi participoval, keď som odovzdával moje dielo spisovateľovi, ktorý túto cenu dostal. Stále si oproti iným cenám udržuje to, že si všíma ľudí, ktorí majú za sebou nejaký príbeh,“ uviedol pre TASR ocenený Dezider Tóth.

Cena Dominika Tatarku je považovaná za jedno z najprestížnejších slovenských kultúrnych ocenení a je určená autorovi za výnimočné dielo, ktoré napĺňa humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku. Cena sa udeľuje od roku 1995, vždy za knihu, ktorá vyšla v predchádzajúcom roku.

Jej prvým laureátom za rok 1994 bol Milan Hamada za knihu Sizyfovský údel. Porota Ceny Dominika Tatarku má sedem stálych členov, sú nimi Dana Hučková (rod. Kršáková), Vladimír Petrík, Daniel Fischer, Martin Porubjak, Martin M. Šimečka, Ján Králik, Peter Zajac. Ďalším členom je nositeľ ceny za predchádzajúci rok, tento rok ňou bola výtvarná kritička, teoretička a historička Iva Mojžišová, ktorá za knihu Giacomettiho smiech? získala ocenenie v predchádzajúcom roku.