Horúčavy prinášajú zdravotné riziká, meteorológovia vydali výstrahy
Časť územia Slovenska počas prvého augustového dňa zasiahnu vysoké teploty, ktoré môžu v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom kraji a v okresoch Veľký Krtíš a Krupina vystúpiť na 35 stupňov Celzia. Uvádza to Slovenský hydrometeorologický ústav na svojej webovej stránke.
Čo nám hrozí?
"Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Uvedená teplota vzduchu je v danej ročnej dobe a oblasti zriedkavá a pravdepodobnosť poškodenia zdravia nadmerným zaťažením organizmu u niektorých osôb je vysoká," varujú meteorológovia, ktorí pre uvedené lokality vydali výstrahu druhého stupňa s platnosťou od 14.00 do 18.00 h.
Pre Trenčiansky kraj a časti Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja platí výstraha prvého stupňa s platnosťou do 18.00 h, pričom meteorológovia tam očakávajú maximálne teploty 33 až 34 stupňov Celzia.
Pozor na pitný režim
Záchranári Záchrannej zdravotnej služby zasahovali počas utorka pri kolapsoch z tepla 73-krát. Ako ďalej za záchranárov informoval Jozef Minár, najviac práce mali záchranári v Žilinskom kraji (13 kolapsov), najmenej zasahovali v Nitrianskom kraji (päť kolapsov). Dvanásť ľudí riešili záchranári v Banskobystrickom kraji a desať v Prešovskom kraji. Po deväť kolapsov bolo v Bratislavskom, Trnavskom i Košickom kraji. Šesťkrát boli záchranári aj v Trenčianskom kraji.
Z celkového počtu 73 zásahov bolo 35 kolapsov na Slovensku do 14:00. Letné horúčavy prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy. Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únave a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním.
Hygienici z Úradu verejného zdravotníctva SR radia ako správne piť, jesť, obliekať sa, ale aj ako používať klimatizáciu počas horúcich dní. Uvádza sa to v letnom manuáli prevencie počas horúčav, ktorý v piatok 27. júla na svojej webstránke zverejnil Úrad verejného zdravotníctva. Pravidelný prísun tekutín je nutný, aj keď necítime smäd. Dospelý človek by mal počas dňa vypiť najmenej tri litre vody. Nevhodné sú však nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú malinovky, pivo, ďalší alkohol a káva. Ideálna je obyčajná voda, ale aj neperlivé minerálne vody a nesladené ovocné či bylinkové čaje. Piť treba pravidelne v menších dávkach, pričom nápoje by mali byť vlažné.
Ohrozené sú najmä deti
Jedným z rizík, ktoré hrozia ľuďom v horúčavách, je úpal po pobyte na priamom slnku. Prejavuje sa zvýšenou teplotou, bolesťami hlavy, povrchným a zrýchleným dýchaním, rýchlym pulzom a nevoľnosťou. Na pozore by mali byť najmä rodičia detí. Tí by mali pravidelne kontrolovať, aby deti nosili pokrývku hlavy, kvalitné slnečné okuliare a používali krémy proti UV žiareniu s vysokým ochranným faktorom.
Počas horúčav treba prijať opatrenia aj v domácnosti, zatieniť okná napríklad žalúziami alebo roletami a vetrať. Pri používaní ventilátorov by sa mali umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela, radia ďalej hygienici. Ako dodávajú, schladiť sa je najbezpečnejšie na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách a na vodných plochách, kde sa preveruje kvalita vody. Aktuálne údaje o kvalite vody zverejňuje ÚVZ SR vždy v piatok na svojej webstránke.
