Spoločnosť seniorov postupne vymazáva. Máme sa báť staroby?
Na prvý pohľad by to mohlo vyzerať ako klasické stretnutie klubu tretieho veku. Ide však o semináre parížskeho združenia Old´up, ktoré bojuje za to, aby starí ľudia neboli považovaní za menejcenných občanov.
Výčitky a diskriminácia
Združenie má asi 250 členov vo veku 70 až 96 rokov, hovorí jeho predseda Philippe Gutton. Je to spoločenstvo ľudí, ktorí si vymieňajú názory a skúsenosti a pomáhajú si, aby ich staroba bola pekná.
"V deň, keď noviny informovali o zvýšení povinných odvodov, sa do mňa pustila jedna mladá žena. Povedala mi, že to všetko je kvôli nám, starým, pretože mladí musia platiť naše odvody," sťažuje sa v denníku Le Monde 76-ročná Annette. 80-ročná Joyce zase spomína, ako jej raz jeden predavač odmietol predať komix o superhrdinovi od Marvela s tým, že je príliš stará na to, aby ho mohla pochopiť.
Laure má 83 rokov a kvôli veku ju odmietli v jednom zbore. "Robia to aj dobrovoľné združenia," hovorí. Osoby, ktoré sú staršie než 75 rokov nemôžu navštevovať väzňov, nemôžu sa poistiť ani si zobrať pôžičku. V práci vyhadzujú čoraz mladších a mladších ľudí, konštatuje 69-ročný Jean-Luis. "Ale mladí nie sú vždy výkonní a starí ľudia dokážu v zamestnaní dobre obstáť," hovorí 71-ročná Silvia.
Váš názor už nikoho nezaujíma
"Čím je človek starší, tým menej ho rešpektujú," zhrnul problém Gutton. Pretože už nechodí tak dobre, nepočuje tak dobre a nevidí tak dobre. "Starnúť znamená nechať sa vymazávať zo spoločnosti. Váš názor už nikoho nezaujíma," hovorí 89-ročná Paula. "Ťažko to dolieha najmä na mužov, ktorí mali v spoločnosti významné postavenie. Tituly, profesia, všetko je preč. My ženy sme si už zvykli a tak sa s tým vyrovnávame ľahšie," dodáva.
"Prezentujú nás ako záťaž. Hovorí sa len o chorých a o zariadeniach pre starostlivosť o dlhodobo chorých," konštatuje 81-ročný Francois. Len osem percent starých ľudí je však postihnutých stratou samostatnosti. Členovia Old´up žijú doma a chcú tam aj ostať.
Všetko môže byť inak
Niektoré ohľaduplné zvyky týkajúce sa starých ľudí však pretrvávajú. V dopravných prostriedkoch sa ľudia dvíhajú, aby prenechali miesto starším. Mnohí seniori však cítia, ako rastie vzdialenosť medzi nimi a zvyškom sveta. "Mladí sa spolu často rozprávajú, ako keby starí ľudia už nemali čo povedať," hovorí Palula.
"Neustále je potrebné spochybňovať, čo si o vás ostatní ľudia myslia, a to vrátane vašich vlastných detí. Keď som si chcela kúpiť nové auto, opýtali sa, či už čoskoro neprestanem šoférovať. Keď som sa chcela presťahovať, pýtali sa, či to v tomto veku myslím vážne. Hovorili, že som blázon," spomína.
"Tí najmladší chcú neustále rozhodovať namiesto nás. Povedali mi, že ma nepozvú na večeru, lebo určite musím byť veľmi unavená. Ja pritom rada chodím večer von," hovorí 92-ročná Bernadette. "Vysoký vek budí dojem bezmocnosti, tak to však nie je. Premýšľame do hĺbky a sme slobodní," dodáva.
"To je hlavné posolstvo Old´up. Chceme dokázať, že všetko môže byť inak," upozorňuje Gutton. Starnutie môže byť pekné. "Sme oslobodení od stresu v zamestnaní a v rodine i od sociálneho tlaku. Je to nová situácia, v ktorej chcem vidieť nádej," zdôrazňuje Francois.
