Protizákonná, ale existuje. Správa ombudsmanky hovorí o diskriminácii
Segregácia a diskriminácia v školách pretrváva. Vyplýva to zo správy verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej z prieskumu o stave opatrení zlepšujúcich vzdelávací systém.
Neodstraňuje diskriminačné praktiky
Školská reforma podľa ombudsmanky nepriniesla evidentnú zmenu a ukončenie segregácie, a to aj napriek tomu, že školský zákon ju vyslovene zakazuje. Podľa nej dôvodom je aj fakt, že jeho porušovanie nie je nijakým spôsobom sankcionované. Od roku 2014 nás za to kritizuje aj Európska komisia a ak sa stav nezlepší, hrozí nám žaloba.
Napriek tomu, že školský zákon diskrimináciu zakazuje, podľa Patakyovej nedokáže odstrániť diskriminačné praktiky z bežnej školskej praxe. "Zmenu, ktorú v najlepšom záujme detí a spoločnosti očakávam rovnako ako Európska komisia, možno dosiahnuť skutočným pretavením právnych úprav do praxe a prerodom postojov všetkých tých, ktorí sa na zmenách v školstve podieľajú,“ uviedla.
Nie je to dostatočné riešenie
Prax bola však v posledných rokoch postavená na klasickom modeli vzdelávania na Slovensku, ktorý nepracuje s „inakosťou“ najmä keď ide o rómsku menšinu, čo potvrdili nielen prieskumy rôznych inštitúcií, ale aj podnety adresované verejnej ochrankyni práv. Informovala hovorkyňa Kancelárie verejného ochrancu práv Michaela Pavelková.
Verejná ochrankyňa práv navrhovala ustanoviť inštitúciu, ktorá by vyvodzovala zodpovednosť za porušenie zákazu a zároveň ukladala sankcie. „Zákaz všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie v školách bez sankčného mechanizmu nemôžem považovať za dostatočné riešenie,“ uviedla Patakyová. Dodala, že sankcie za porušovanie zákazu by mohli napomôcť, aby sa v praxi dôsledne rešpektoval. S diskrimináciou a segregáciou v školách súvisia viaceré problémy, akými sú napríklad nevhodné diagnostické praktiky, chýbajúce povinné predškolské vzdelávanie či nedostatok pedagogických asistentov, konštatuje správa.
Silné a slabé stránky dieťaťa
Metódy testovania a zaraďovania detí do špeciálnych škôl by podľa verejnej ochrankyne práv mali zohľadňovať kultúrne, jazykové a sociálne bariéry, ktorým čelia práve deti z marginalizovaných rómskych komunít. "V praxi to však nebýva vždy tak a dôsledkom nevhodnej diagnostiky sa tieto deti vzdelávajú zväčša na špeciálnych základných školách. Problematická však nie je len diagnostika, ale aj následná rediagnostika. Tá by sa mala vykonávať pravidelne, v zákonom stanovených lehotách," uvádza sa v správe z prieskumu.
Zo správy ombudsmanky ďalej vyplýva, že ministerstvo školstva sa snaží predchádzať nesprávnej praxi pri zaraďovaní detí do špeciálneho prúdu vzdelávania. V roku 2016 spustilo národný projekt Škola otvorená všetkým. Vďaka nemu boli vytvorené nové pracovné miesta pre pedagogických asistentov, ktorých by si inak školy nemohli dovoliť. Projekt je však naplánovaný len do konca roka 2019 a je otázne, či z dlhodobého hľadiska vôbec môže priniesť trvalý stav bez diskriminácie a segregácie. S novými diagnostickými postupmi experimentuje aj pilotný projekt v Kežmarku, ktorý nehodnotí schopnosti dieťaťa, ale zameriava sa na rozpoznávanie jeho silných a slabých stránok.
Povinná predškolská príprava
Na to, aby boli deti pripravené vzdelávať sa v základných školách, navrhuje verejná ochrankyňa práv zaviesť povinnú predškolskú prípravu. S opatrením ministerstvo súhlasí, do praxe by malo prísť v najlepšom prípade v roku 2019. "Efektívne však bude len vtedy, keď sa podstatne zvýši počet a kapacita materských škôl v celej krajine," vysvetlila.
Ombudsmanka v správe zároveň konštatuje, že vyučovanie v jazyku, ktorému deti rozumejú, je nevyhnutným predpokladom pre ich úspešné vzdelávanie. Na Slovensku sa však rómskym deťom, navštevujúcim štátne základné a stredné školy, neposkytuje vzdelávanie v rómčine. Verejná ochrankyňa práv už v minulosti navrhovala zabezpečiť vzdelávanie rómskych žiakov na prvom stupni kvalifikovanými odborníkmi v štátnom jazyku, a ak to vyžaduje ich najlepší záujem, aj v ich materinskom jazyku. So vzdelávaním rómskych detí a žiakov v materinskom jazyku pritom úzko súvisia aj možnosti štúdia rómskeho jazyka na vysokých školách. Snahy dvoch slovenských univerzít o zaradenie rómskeho jazyka medzi študijné programy ombudsmanka považuje za vítané.