Kto je zodpovedný za miliónovú pokutu? Ministra ŽP vyzvali, aby konal
Tímlíderka strany Sloboda a Solidarita Anna Zemanová vyzvala ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, aby jeho rezort zverejnil zoznam problematických skládok odpadu, ktoré by mohli byť časovanou bombou a za ktoré by Slovensku mohla hroziť pokuta zo strany EÚ.
Štát údajne nekonal
Reagovala tak na stredajší verdikt Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého Slovensko musí zaplatiť jednorazovú pokutu milión eur za neuzatvorenie skládky odpadu Považský Chlmec v Žiline a denne ďalších 5 000 eur, až pokým nedôjde k vydaniu rozhodnutia o definitívnom uzatvorení a rekultivácii všetkých častí tejto skládky. Zemanová je presvedčená, že skládok, ktoré porušujú právo Únie, je na Slovensku viac, pričom menovala napríklad skládku Vlčie Hory v Hlohovci, skládka v Seredi, ako aj skládky ohrozujúce podzemné vody Žitného ostrova.
V prípade skládky Považský Chlmec podľa Zemanovej štát nekonal a jeho zlyhanie viedlo k uvaleniu vysokej pokuty zo strany EÚ. Rovnako to vidí aj predseda SaS Richard Sulík, podľa ktorého zodpovednosť nesie druhá vláda Roberta Fica. „Všetci sa skladáme na zlyhanie Ficovej vlády,“ vyhlásil v piatok pred novinármi.
Problémy začali už v 90. rokoch
Sulík pripomenul, že problémy so skládkou sa začali už v 90. rokoch minulého storočia, keďže skládka vyrástla na nevysporiadaných pozemkoch. V roku 2013, keď Súdny dvor EÚ vydal prvý verdikt nariaďujúci uzavretie a rekultiváciu skládky, už boli majitelia známi, štát im však za využívanie ich pozemkov neponúkol žiadne kompenzácie. Slovenské úrady vtedy síce rozhodli o zastavení prevádzky skládky, no nie o jej rekultivácii, ktorú by mal prevádzkovateľ uskutočniť na vlastné náklady. „Ak prevádzkovateľ nekoná alebo koná v rozpore so zákonom, musí štát konať,“ vyhlásil Sulík.
Envirorezort na uvalenie pokuty reagoval vyhlásením, že Slovensko za posledné dva roky prijalo rázne opatrenia v boji proti skládkam. Už boli uzatvorené dve časti skládky Považský Chlmec a rezort presadil legislatívu, aby sa odstránili prekážky na uzatvorenie jej tretej časti. Novela zákona o Integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania reaguje práve na situácie, keď niektorí prevádzkovatelia skládok síce odpad ďalej nenavážajú, no neplnia si povinnosť skládku uzatvoriť a rekultivovať ju na vlastné náklady, a ako dôvod uvádzajú nevysporiadané vlastnícke práva k pozemkom pod skládkou.
Nová legislatíva zaviedla mechanizmus, ako skládku uzavrieť a rekultivovať bez vysporiadania vlastníckych vzťahov. V prípade nedosiahnutia dohody prevádzkovateľa s vlastníkmi pozemkov pod skládkou dostáva SIŽP väčšie kompetencie a môže rozhodnúť o uzatvorení skládky aj bez súhlasu vlastníka pozemku. Novela platí od júla, pričom na jej základe už začala Slovenská inšpekcia životného prostredia konanie o vydaní rozhodnutia o uzatvorení a rekultivácii skládky odpadu Považský Chlmec.
