Sociálny balíček spôsobil pekárom problémy, ostro ho kritizujú
Celkové náklady na výrobu pekárenských výrobkov sa pre sociálny balíček, ktorý zahŕňa aj príplatky za prácu v noci, počas víkendov a sviatkov, zvýšili priemerne o 11 percent. U väčšiny pekární sa mzdové náklady dostali v reakcii na sociálny balíček až na hranicu 50 percent z celkových výrobných nákladov. Vyplýva to z výsledkov štúdie, ktorú realizovali slovenskí pekári v máji tohto roka. Informovala o tom predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.
Drahšie pečivo odmietajú
„Nejde len o priame zvýšenie mzdových nákladov, ale aj o zvýšenie nákladov na ďalšie tovary a služby zo strany našich dodávateľov, keďže aj tým sa zvýšili ich vlastné, predovšetkým personálne náklady,“ zdôvodnila negatíva sociálneho balíčka Tatiana Lopúchová, podľa ktorej bude situácia ešte horšia. Pod vplyvom zvýšenia minimálnej mzdy totiž pekári očakávajú dosah zvýšenia nákladov na úrovni 12 až 14 percent do konca roku 2018. Najväčší percentuálny nárast v máji pritom zaznamenali pri agentúrnom zamestnávaní. Tam sa im náklady zvýšili pod vplyvom sociálneho balíčka o 70 až 100 percent za hodinu práce.
Pekári naďalej upozorňujú, že sa im nepodarilo zvýšené náklady pretaviť do odbytových cien. Prevažne zahraničné reťazce totiž podľa pekárov odmietajú odoberať pečivo za vyššie ceny, do ktorých sú pretavené náklady zo sociálneho balíčka. Avšak bez podstatného zvýšenia cien výrobkov nie je možné, aby došlo k avizovanému efektu sociálneho balíčka, a to k zvýšeniu čistých príjmov zamestnancov.
Vo väčšine prípadov boli neúspešní
Z dôvodu prehlbujúcej sa straty totiž pekári budú podľa štúdie prinútení pristúpiť ku kráteniu alebo dokonca k rušeniu motivačných zložiek miezd, ktoré majú nenárokovateľnú povahu, ako aj ostatných poskytovaných benefitov. "Výsledkom bude situácia, keď zamestnanec dostane rovnakú mzdu ako pred účinnosťou novely Zákonníka práce a všetky zvýšené náklady v podobe odvodov budú pekárne odvádzať výlučne štátu, ktorý sa tak stáva jediným finančným beneficientom legislatívnych zmien," uvádza sa v štúdii.
Slovenskí pekári sa podľa Lopúchovej už od januára 2018 a počas tvorby definitívnej podoby Zákonníka práce snažili upraviť svoje odbytové ceny tak, aby pokryli aspoň zvýšené náklady, ktoré im stanovil štát zavedením sociálneho balíčka. Avšak vo väčšine prípadov boli neúspešní a zvýšené náklady sa im nepodarilo premietnuť do vstupných cien.
„Sme sklamaní zo zneužívania situácie niektorými zahraničnými sieťami. Tie nielenže nereagovali na objektívne zdôvodnenú potrebu zvýšenia cien, ale naopak, pod hrozbou straty objemu výroby požadovali a požadujú absolútne bezdôvodné zníženie vstupných cien,“ objasnila Tatiana Lopúchová.
Predajná cena nedosahuje výrobné náklady
Súčasná cena kilogramového chleba je podľa štúdie na tej istej hranici ako v roku 2006. V tom čase stál 29,90 Sk, pričom teraz je jeho cena 0,77 eura. Momentálne podľa pekárov predajná cena chleba nedosahuje ani len výrobné náklady, kvôli čomu sa pekári, okrem prehlbovania straty, dostávajú do priameho rozporu s platnou legislatívou. Ďalším negatívnym dôsledkom má byť zvýšenie dlhov pekárov u svojich dodávateľov, keďže už nie sú schopní plniť si svoje záväzky voči nim riadne a včas.
Podľa pekárov je preto nevyhnutné, aby začali vláda a ministerstvo pôdohospodárstva okamžite konať a urýchlene prijali opatrenia na zmiernenie hroziaceho krachu odvetvia. „Rada pekárov od začiatku legislatívneho procesu vyjadrila podporu sociálnemu balíčku, avšak vopred upozorňovala na potrebu urýchleného prijatia nového zákona o neprimeraných obchodných podmienkach. K tomu však do dnešného dňa nedošlo, a to aj napriek avizovanej účinnosti nového zákona od 1. júla 2018,“ povedala Lopúchová.
