Krajiny V4 sa rozhodli bojkotovať európsky summit o migrácii
Všetky štyri krajiny Visegrádskej štvorky sa rozhodli odmietnuť pozvanie na summit európskych lídrov o migrácii, ktorý sa má konať v nedeľu v Bruseli. Premiéri krajín V4, teda Maďarska, Poľska, Česka a Slovenska, to oznámili vo štvrtok večer po spoločnom rokovaní v Budapešti.
Solidarita s ostatnými krajinami V4
Prekvapením je najmä postoj Českej republiky, keďže český premiér Andrej Babiš ešte vo štvrtok ráno novinárom hovoril, že na summit do Bruselu určite pôjde. Premiéri jednotlivých krajín V4 sa navyše nezhodujú v tom, čo je vlastne dôvodom, pre ktorý do Bruselu nepôjdu.
"Neviem, kde médiá zobrali informáciu, že niekam neletíme. Pozvánku máme a ja tam určite poletím, aj keď sa to týka hlavne štátov, ktoré sú v prvej línii a cez ktoré prichádzajú ilegálni migranti," hovoril ešte vo štvrtok ráno Babiš. To, že večer už hovoril opak, podľa Českej televízie vysvetlil tým, že chce byť solidárny s ostatnými krajinami V4. "Nie je dôvod sa zúčastniť, pretože panuje názor, že nedeľňajšia schôdzka je dôsledkom nejakej situácie v Nemecku," doplnil ešte český premiér.
Myslel tým podľa všetkého situáciu v Nemecku, kde minister vnútra Horst Seehofer tlačí na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, aby čím skôr presadila na celoeurópskej úrovni novú dohodu o prístupe k otázke migrácie. "Je nám jasné, že krajiny majú ťažkosti na domácej politickej scéne, ale nesmie to prerastať do celouerópskeho zmätku," povedal v tejto súvislosti aj maďarský premiér Viktor Orbán.
Prerozdeľovanie žiadateľov o azyl
Medzi premiérmi EÚ však nepanuje zhoda v tom, s ktorými chystanými celoeurópskymi opatreniami nesúhlasia až tak, že sa rozhodli pre bojkot stretnutia. Podľa Babiša sú to nezrovnalosti v návrhu reformy európskych pohraničných síl Frontex, ktoré majú mať podľa neho aj naďalej príliš slabé kompetencie.
Podľa poľského premiéra Mateusza Morawieckého je však dôvodom bojkotu to, že členské krajiny V4 naďalej striktne odmietajú prerozdeľovanie žiadateľov o azyl do jednotlivých členských krajín. "Nemáme záujem sa podieľať na takomto procese," vyhlásil Morawiecki. Nie je zrejmé, odkiaľ disponuje informáciou, že témou bruselského summitu bude práve prerozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi jednotlivými členmi EÚ, keďže v materiáloch k stretnutiu, ktoré prenikli do médií, sa o tom nehovorí.
Podľa prvých kontúr spoločného európskeho plánu, o ktorých sa má na summite rokovať a ktoré v utorok prenikli do nemeckých únií, by malo byť základom spoločnej európskej politiky v oblasti migrácie sprísnenie kontroly vonkajších hraníc únie, ako aj vnútorných hraníc medzi jej jednotlivými členskými krajinami. Tie by mali zaviesť aj frekventovanejšie a dôslednejšie policajné kontroly na železničných a autobusových staniciach, čím by mali zabrániť utečencom voľne cestovať medzi jednotlivými členskými krajinami EÚ.
Pokuty ako súčasť nových pravidiel
Podľa nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung by mali byť súčasťou nových pravidiel aj pokuty pre žiadateľov o azyl, ktorých policajti zadržia v inej krajine ako v tej, v ktorej o azyl požiadali. Podľa ďalšieho nemeckého denníka Handelsblatt sú medzi navrhovanými opatreniami aj podstatné posilnenie európskych síl Frontex kontrolujúcich vonkajšie hranice únie, a tiež zriadenie novej inštitúcie, ktorá by posudzovala žiadosti o azyl centrálne, na celoeurópskej úrovni.
Nemecký minister vnútra Seehofer dal v pondelok kancelárke Merkelovej ultimátum: Kancelárka má podľa neho dva týždne na to, aby dosiahla dohodu s ostatnými členskými krajinami EÚ o novej spoločnej európskej utečeneckej politike. Ak sa jej to nepodarí, alebo dohoda nesplní Seehoferove očakávania, chce tento politik začať podnikať v oblasti utečeneckej politiky samostatné kroky. Prvým krokom by malo byť to, že krajina začne odopierať vstup migrantom, ktorí už požiadali o azyl v inej členskej krajine EÚ.
Seehoferove ultimátum Merkelovej odznelo na pondelňajšom rokovaní vedenia Kresťansko-sociálnej únie Bavorska, ktorá je menšou stranou dvojbloku, s Merkelovej Kresťanskodemokratickou úniou Nemecka. Už od vzniku Merkelovej štvrtej vlády v marci 2018 panuje omnoho väčšie napätie práve medzi tradičnými partnermi CDU a CSU ako medzi CDU a koaličnou Sociálnodemokratickou stranou Nemecka.
