Rokovanie NR SR: o extrémizme i rodičovských príspevkoch
Poslanci budú rokovať o návrhu poslankyne Národnej rady SR Kataríny Cséfalvayovej na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k eskalácii extrémizmu a násilným prejavom v spoločnosti. Rokovať budú aj o návrhu novely zákona nezaradenej poslankyne Simony Petrík o rodičovskom príspevku.
NRSR vyjadrila znepokojenie
Národná rada SR vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcimi prejavmi extrémizmu, neznášanlivosti a nenávisti v našej spoločnosti. Tieto prejavy vyvrcholili v poslednom období vo viacerých násilných prípadoch. Je smutné, že často boli vedené voči slabším, starším, ženám, cudzincom alebo inak odlišným ľuďom. Takýto text vyhlásenia by mali prijať poslanci na návrh predsedníčky Zahraničného výboru NR SR Kataríny Cséfalvayovej. Vyhlásením sa plénum zaoberá v úvode siedmeho rokovacieho dňa 33. schôdze NR SR.
V texte sa ďalej konštatuje, že Slovenská republika sa vždy prezentovala ako pokojná a pohostinná krajina, musíme preto odmietnuť každý skutok, ktorého cieľom je spochybniť a rozoberať náš hodnotový systém. "Extrémizmus a xenofóbia sa usilujú obsadiť čoraz väčšiu časť verejného priestoru, či už na sociálnych sieťach, uliciach a, bohužiaľ, i v politike. Ak sa im dnes nepostavíme, takýchto činov bude pribúdať, a to bude mať hrozivé dôsledky pre náš štát a spoločnosť. Slovenská republika musí zostať štátom, ktorý je postavený na hodnotách slobody, demokracie a tolerancie. Takým, kde sa budú cítiť dobre a bezpečne všetci jeho občania, ako i návštevníci prichádzajúci s dobrými úmyslami," končí sa návrh vyhlásenia.
Extrémizmom sa zaoberať nemali
V odôvodnení Cséfalvayová pripomína zabitie filipínskeho občana Henryho Acordu násilníkom s extrémistickými postojmi. "K situácii došlo, keď sa cudzí štátny príslušník zastal obťažovaných žien v centre hlavného mesta SR voči zjavnej presile. Tento prípad, ako aj viaceré ďalšie, keď sa obeťami útokov stali slabší, ženy alebo cudzinci, vyslali negatívny obraz o Slovensku do sveta, oveľa horší, ako je skutočnosť, a aj preto považujeme za dôležité, aby najvyšší zákonodarný orgán vyslal jasný signál a odsúdil prejavy extrémizmu, násilia a xenofóbie v spoločnosti," uvádza sa v odôvodnení s tým, že tak, ako sú policajti povinní riešiť prípady násilia priamo na mieste, tak ako je prokuratúra povinná tieto prípady stíhať, je autorita, akou je NR SR, povinná zaujať politický a morálny postoj takýmto apelom k verejnosti.
"Šírenie extrémizmu a nenávisti, či už zo strany niektorých politikov, alebo na sociálnych sieťach, sa prejavuje aj zvýšením nenávistných nálad v spoločnosti. Podľa prieskumov verejnej mienky za posledných desať rokov jasne narástli nepriateľské nálady verejnosti voči ľuďom s inou rasou, národnosťou alebo vierovyznaním. V čase, keď sa slová menia na násilné skutky, treba jasne odsúdiť takéto prejavy aj formou vyhlásenia NR SR," uzatvárajú predkladatelia.
Extrémizmom sa pôvodne poslanci na aktuálnej schôdzi zaoberať nemali. Doplnenie programu o takýto bod navrhla minulý týždeň Cséfalvayová, podporilo ju 132 poslancov. Proti bol len Anton Hrnko. Zdržali sa Miroslav Číž, Karol Farkašovský, Jaroslav Paška, Peter Marček a Martina Šimkovičová. Vladimír Baláž a Štefan Zelník nehlasovali.
