Umelá inteligencia sa vymyká kontrole, varuje uznávaný vedec
Vedec Yoshua Bengio je svetovou hviezdou na poli výskumu umelej inteligencie. Medzi širokou verejnosťou nie je veľmi známy, jeho práca však mení naše životy. Bez neho a ďalších priekopníkov by sme nemali systémy rozpoznávania reči, ktoré využíva napríklad virtuálna asistentka Siri, automatické prekladače Googlu alebo v blízkej budúcnosti samoriadiace vozidlá.
Technológia predbieha spoločnosť
Umelá inteligencia sa rýchlo vyvíja a vymyká sa akejkoľvek kontrole, tvrdí kanadský expert. "Spoločnosť nepostupuje dopredu rovnakou rýchlosťou ako technológia, v stávke je pritom veľmi veľa," neskrýva svoje obavy Bengio, ktorý stojí na čele montrealského inštitútu pre strojové učenie MILA, v rozhovore pre týždenník L´Express.
"Čo budeme robiť s ľuďmi, ktorí pre umelú inteligenciu prídu o zamestnanie? Necháme políciu a súdy, aby sa riadili algoritmami, ktoré budú predpovedať riziká zločinu pri zatýkaní alebo súdení občanov? O všetkých takýchto otázkach je potrebné diskutovať," zdôrazňuje rodák z Francúzska, ktorý podľa L´Express doteraz odmietal všetky ponuky gigantov zo Silicon Valley, aby sa mohol venovať univerzitnému výskumu.
Ľudia bez práce
Štúdia, ktorú zverejnili na poslednom ekonomickom fóre v Davose, predpovedá, že v nasledujúcich piatich rokoch pre umelú inteligenciu príde o prácu vo svete až 7,1 milióna ľudí. "Dôsledky budú nesmierne," súhlasí Jean-François Gagné, generálny riaditeľ start-upu Element AI, ktorý založil spolu s Bengiom. Firma pomáha podnikom prispôsobovať sa umelej inteligencii.
Bengio sa obáva, že v spoločnosti vznikne voči umelej inteligencii odpor a ľudia ju začnú odmietať. "Pritom táto technologická revolúcia zároveň otvára cestu k rastu," predpokladá vedec.
Metóda strojového učenia
Kanadský počítačový expert sa spolu s Francúzom Yannom LeCunom a Britom Geoffreym Hintonom na konci 90. rokov začal zaoberať oblasťou, ktorou sa ostatní vedci nezaoberali - metódou strojového učenia nazývanou deep learning. Metóda sa inšpirovala fungovaním ľudského mozgu - sieťou umelých neurónov prijímali a analyzovali informácie, a keď ich vstrebali dostatok, mohli byť umelé neuróny "vycvičené" na to, aby rozpoznávali obrazy, zvuky alebo text.
Práca trojice vedcov sa stala základom mnohých projektov spoločností ako Google, Apple, Facebook alebo Amazon, teda spoločností, ktoré majú k dispozícii miliardy užívateľských údajov.
