NATO chystá zmeny, veliteľské štruktúry posilní vyše tisíc ľudí

Ministri obrany 29 členských krajín Severoatlantickej aliancie vo štvrtok na zasadnutí v Bruseli schválili novú štruktúru velenia NATO a odobrili aj plán na zvýšenie pohotovosti vypracovaný Spojenými štátmi. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení prvého kola ministerských rokovaní. Slovensko na nich zastupuje minister obrany Peter Gajdoš.

Aliancia musí reagovať na zmeny vo svete

"Súhlasili sme s tým, že naše nové spoločné veliteľstvo pre Atlantický oceán bude v Norfolku v USA a nové veliteľstvo pre rýchle presuny jednotiek a vojenského materiálu v Ulme v Nemecku," potvrdil Stoltenberg túto správu aj na svojom účte na Twitteri. Ministri okrem potvrdenia sídiel pre nové veliteľstvá súhlasili aj s počtom personálu - okolo 1200 osôb bude mať na starosť všetky logistické operácie v prípade akéhokoľvek konfliktu v Európe.

Šéf Aliancie ocenil, že ministri obrany sa nepostavili proti pohotovostnej iniciatíve NATO, ktorá vznikla na americkej strane a ktorá má začať platiť do roku 2020. Ide o iniciatívu "štyroch tridsiatok", čo v praxi znamená, že spojenci by v priebehu dvoch rokov mali mať k dispozícii 30 mechanizovaných práporov, 30 leteckých eskadier a 30 bojových plavidiel, ktoré budú schopné nasadenia do 30 dní.

"Rozhodli sme sa prijať ďalšie kroky na posilnenie našej spoločnej bezpečnosti a na posilnenie obrany a odstrašenia proti hrozbám z akéhokoľvek smeru," uviedol Stoltenberg počas tlačovej besedy a dodal, že obe prijaté rozhodnutia pomôžu zabezpečiť, aby Aliancia mala "tie správne sily na správnom mieste a v správnom čase".

Jediným riešením je rokovací stôl

Šéf Aliancie privítal správu z Afganistanu, kde prezident Ašraf Ghání vyhlásil týždňové prímerie s odbojnými jednotkami Talibanu, pri príležitosti ukončenia pôstneho mesiaca ramadán. Stoltenberg v tejto súvislosti vyzval bojovníkov Talibanu, aby zložili zbrane a upozornil, že na bojovom poli "nikdy nemôžu vyhrať".

"Jediný spôsob, ako dosiahnuť riešenie situácie je posadiť sa za rokovací stôl," odkázal v mene NATO, ktoré otvorene podporuje mierové úsilie Gháního. Ministri obrany budú o situácii v Afganistane a o nebojovej misii Rozhodná podpora rokovať v piatok.

Na záver štvrtkového stretnutia s novinármi Stoltenberg odpovedal aj na otázku, ako vníma žiadosť katarského ministra obrany, aby sa Katar stal členom NATO. Upozornil, že Katar je dobrým partnerom Aliancie, ale článok 10 Washingtonskej zmluvy jasne stanovuje, že NATO je organizáciou iba pre Severnú Ameriku a Európu.

Diskusia o poľskom návrhu nebola

Stála americká základňa v Poľsku alebo prehodnotenie medzinárodných sankcií voči Rusku neboli témou štvrtkových rokovaní ministrov obrany 29 členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas stretnutia s novinármi.

"Nebola žiadna diskusia o poľskom návrhu," upozornil šéf Aliancie novinárov. Pripomenul však, že NATO v posledných rokoch zvýšilo svoju prítomnosť vo východnej časti Aliancie vrátane Poľska, keď po prvý raz v histórii NATO sú bojové prápory aj v pobaltských štátoch a v Poľsku. Dodal, že spojenci majú v Poľsku rôzne útvary a na jeho území sa chystajú vybudovať protiraketovú obranu, čo znamená konštantnú prítomnosť NATO. Rovnako podľa neho vidieť aj zvyšovanie prítomnosti USA v Európe a americký 40-percentný nárast financovania USA v rámci Európskej iniciatívy zaistenia.

Ministri nerokovali ani o sankciách

Na otázku, ako vníma snahy novej talianskej vlády zmierniť sankčný režim proti Rusku, Stoltenberg spresnil, že ministri o sankciách nehovorili. Pripomenul, že cieľom sankcií nie je izolovať Rusko, ale sú reakciou na porušenie medzinárodných pravidiel, ako bola napríklad anexia Krymu, čo musí mať dôsledky. "V skutočnosti sa usilujeme o lepší vzťah s Ruskom. Celá Aliancia stojí za duálnym prístupom k Rusku - obrana a dialóg. Rusko je našim susedom a musíme sa pokúsiť zlepšiť naše vzťahy," uviedol.

To, o čom ministri rokovali, boli záväzky ich krajín zvyšovať príspevky na obranu podľa princípu spravodlivejšieho zdieľania nákladov, či už v podobe financií, spôsobilostí alebo účasti na misiách.

Stoltenberg má prvé rozpočtové odhady za rok 2018

Stoltenberg uviedol, že má prvé rozpočtové odhady za rok 2018. Ocenil, že štyri po sebe idúce roky výdavky všetkých spojencov skutočne rástli, že pribúdajú krajiny, ktoré vynakladajú dve percentá HDP na obranu - tohto roku by to malo byť osem krajín - a že 15 spojencov má plány urobiť tak do roku 2024.

"Európski spojenci a Kanada v tomto roku očakávajú skutočný nárast výdavkov o 3,8 percenta. Znamená to, že od roku 2014 európski spojenci a Kanada vynaložia na obranu 87 miliárd dolárov," konštatoval Stoltenberg. V tejto súvislosti dodal, že spojenci sa zaviazali investovať 20 percent svojich výdavkov na obranu na modernizáciu vybavenia, čo by ešte v tomto roku malo zrealizovať 15 členských krajín NATO.

NATO hodnotí naše obranné plány pozitívnejšie

Severoatlantická aliancia hodnotí obranné plány Slovenskej republiky pozitívnejšie, ako v minulosti. Vyplýva to z aktuálneho hodnotenia rokov 2017 - 2018, ktorými sa vo štvrtok zaoberali ministri obrany členských krajín NATO v Bruseli na rokovaní Severoatlantickej rady.

"V porovnaní s minulým hodnotením, NATO ocenilo najmä naše postupné zvyšovanie výdavkov na obranu, ktoré by malo v roku 2020 dosiahnuť 1,6 percent a v roku 2024 deklarované dve percentá HDP. Aliancia tiež pozitívne hodnotí príspevky Slovenska do operácií a misií NATO, predovšetkým zapojenie sa do iniciatívy tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti," uviedol minister obrany SR Peter Gajdoš po skončení prvej časti dvojdňového programu.

NATO nepovažuje modernizáciu nášho letectva za prioritu

Gajdoš v správe pre médiá priznal, že Slovensko na druhej strane zaostáva s plnením cieľa vybudovania ťažkej mechanizovanej brigády. "Z tohto dôvodu pristúpila Slovenská republika k urýchleniu vybudovania tankového práporu a pokračuje v obstarávaní bojových obrnených vozidiel 8x8," dodal šéf slovenského rezortu obrany. Podľa jeho slov je vždy potrebné dávať do adekvátneho pomeru požiadavky Aliancie s reálnymi možnosťami danej členskej krajiny a v zmysle článku 3 Washingtonskej zmluvy je SR povinná zvyšovať svoje obranné spôsobilosti na národnej úrovni.

V tejto súvislosti minister pripomenul, že aj napriek tomu, že NATO nepovažuje modernizáciu slovenského taktického letectva za prioritu, keďže podľa názoru Aliancie môžeme splniť záväzky systému NATINAMDS aj so súčasnými lietadlami MiG-29 alebo iným spôsobom. Upozornil, že obnovu vojenského letectva považuje súčasné vedenie rezortu obrany za principiálnu otázku zabezpečenia suverenity krajiny. "Preto platí, že najneskôr do konca júna predložím vláde SR materiál ďalšieho postupu v oblasti zabezpečenia nášho vzdušného priestoru," vysvetlil Gajdoš.

Rezort obrany pripravuje koncepciu doplnenia personálu

Dodal, že v súvislosti s problémom navyšovania vojenského personálu rezort obrany SR pripravuje koncepciu doplňovania personálu a novelu zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, kde je hlavným zámerom motivovať príslušníkov ozbrojených síl ku kariérnemu rastu.

Hodnotiaca správa sa realizuje na dvojročnej báze a pozostáva z troch častí – sumárneho hodnotenia, štábnej analýzy a tabuľkovej časti.

Šéf slovenského rezortu obrany sa vo štvrtok v Bruseli zúčastnil aj na sympóziu k vojenskej mobilite, ktorej cieľom je rýchla a efektívna preprava jednotiek a materiálu v prospech zvýšenia reakcie schopnosti spojencov v prípade krízových situácií. Patrí to medzi projekty iniciatívy EÚ o stálej štruktúrovanej obrane pod vedením Holandska. Ministri obrany pri tejto príležitosti hovorili o pripravenosti ozbrojených síl a ich posilnení a zabezpečení aj z hľadiska logistiky. Gajdoš v tejto súvislosti zdôraznil, že "ak máme jeden súbor síl, potrebujeme jeden súbor ciest".