Zdravotníci prezradili, ako sa im podarilo zachrániť Skripaľovcov
Zdravotníci, ktorí zachránili bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliju, neočakávali, že obete útok toxickou látkou prežijú. Členovia personálu nemocnice v britskom Salisbury, ktorí sa o dvojicu starali, to uviedli v rozhovore s BBC.
Spočiatku nič netušili
Skripaľovci skolabovali na lavičke v Salisbury 4. marca. Zdravotníci z miestnej nemocnice spočiatku netušili, čo sa stalo. Kľúčovým momentom bolo podľa vedúcej ošetrovateľky Lorny Wilkinsonovej, keď do nemocnice previezli s rovnakými symptómami policajta Nicka Baileyho. Personál sa začal obávať, aký rozsah môže mať prípad. "Prechádzali sme od dvoch pacientov k niečomu, čo môže mať širší význam a čo mohlo zasiahnuť viac obetí? V tej chvíli sme to skutočne nevedeli," spomína Wilkinsonová.
Podľa staničnej sestry Sarah Clarckovej, ktorá mala tú noc službu, mal nemocničný personál obavy, že by sa tiež mohol nakaziť. V tom okamihu však neboli prijaté žiadne dodatočné preventívne opatrenia, ktoré by chránili ich vlastné zdravie.
Keď sa ukázala príčina otravy Skripaľovcov, zdravotníci nepredpokladali, že sa pacienti uzdravia. Kľúčovým pre uzdravenie bol podľa nich urýchlený prevoz na jednotku intenzívnej starostlivosti, podávanie silných sedatív, ktoré obmedzili možnosť poškodenia mozgu a rady a liečba navrhnutá expertmi zo špeciálneho laboratória v anglickom Porton Downe.
Malé šance na prežitie
Keď Skripaľovcov objavili, lekári si najskôr mysleli, že sú predávkovaní opiátmi. "Povedali nám len to, že z pohotovosti privezú dvoch pacientov, ktorí sú v kritickom stave," povedala Clarcková. Neskôr však vyšla najavo Skripaľova minulosť a prešetrovala sa aj možnosť útoku.
Lekári postupne vylúčili predávkovanie opiátmi a uvedomili si, že to, čo vidia, sú symptómy typické pre otravu nervovo paralytickou látkou. "Keď sme zistili, že ide o toxickú látku, neočakávali sme, že to prežijú," uviedol doktor Stephen Jukes. Silné sedatíva okrem iného umožnili Skripaľovcom tolerovať všetky lekárske prístroje, ku ktorým boli pripojení. Sedatíva boli neskôr obmedzené a obaja pacienti podstúpili tracheotómiu, ktorá im umožnila dýchať otvorom v priedušnici.
Hneď, ako sa Skripaľovcom vrátilo vedomie, personál musel zvážiť, čo im môže povedať, aby neohrozil policajné vyšetrovanie. Museli rozhodnúť aj o tom, kedy je vhodná chvíľa na policajný výsluch. "Boli to zraniteľní pacienti, potrebovali nejakého obhájcu a bez súdneho príkazu sme nemohli dovoliť, aby sa veci diali bez ich súhlasu," vysvetlil Jukes.
Výborná tímová práca
Keď boli Skripaľovci stabilní a schopní hovoriť, hlavným problémom zdravotníkov bolo, ako povzbudiť výrobu dôležitého enzýmu acetylcholinesterázy, ktorý je nutný pre obnovenie normálnych telesných funkcií. Telo si enzým po zásahu toxickou látkou vyrába samé, proces však môže trvať aj niekoľko mesiacov. Pri snahe nájsť správne lieky pomáhali zdravotníkom externisti zo zariadenia Port Downe.
Laboratórium, ktoré je medzinárodne známe vďaka výskumu chemických zbraní, zrealizovalo niekoľko testov a prišlo s návrhom najlepšej liečby. Vyskúšali nový prístup k známym postupom a rýchlosť, s ktorou sa obaja pacienti uzdravili, bola príjemným prekvapením, ktoré vraj doktor Jukes nedokáže vysvetliť.
"Za väčšinu zlepšení a úspechov sa môžeme poďakovať veľmi dobrej základnej intenzívnej starostlivosti," vyhlásil doktor Duncan Murray, ktorý zároveň ocenil výbornú tímovú prácu zdravotníckeho personálu a skvelú starostlivosť a obetavosť zdravotných sestier.
