NATO nám poskytuje bezprecedentnú mieru bezpečnosti, tvrdí Pellegrini
Slovensko je integrálnou súčasťou EÚ a NATO, sme vďaka nim súčasťou západnej civilizácie a hlásime sa k moderným demokratickým hodnotám.
Obrovský ekonomický prínos
Správnosť nášho rozhodnutia – vstúpiť do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie potvrdzuje čas, každodenný život, ale aj štatistiky a ekonomické ukazovatele. Slovensko je integrálnou súčasťou týchto zoskupení, sme vďaka nim súčasťou západnej civilizácie a hlásime sa k moderným demokratickým hodnotám. NATO nám poskytuje bezprecedentnú mieru bezpečnosti, EÚ bola obrovským ekonomickým prínosom.
Neznamená to však, že stačí status quo, kritika, pokiaľ je konštruktívna, prispieva k riešeniu problémov. Vo svojom prejave o postavení Slovenska v EÚ a NATO to počas konferencie GLOBSEC 2018 povedal predseda vlády Peter Pellegrini. Pripomenul, že vstupom do týchto zoskupení sedíme pri stole a môžeme ovplyvňovať rozhodnutia o priestore, v ktorom žijeme.
"Stratili sme pocit vojenského ohrozenia, čo nie je málo. Nehovorme však len o pocite. Naša spoločnosť sa zmodernizovala ako celok. Toto spoločenstvo nám dáva aj sebavedomie, ktoré by sme inak nemali", povedal Pellegrini, pričom odmietol predstavu neutrality. Tá by podľa neho bola "nebezpečným experimentovaním s našou budúcnosťou".
Zvýšená pozornosť kybernetickým hrozbám
Predseda vlády priznal, že sme momentálne svedkami krízy dôvery v inštitúcie. Tieto nálady sú podporované šírením dezinformácií a kybernetickými hrozbami, ktoré prichádzajú zo štátov mimo Európskej únie a NATO. "Vnímal som a vnímam meniace sa bezpečnostné prostredie a rastúce nároky na zachovanie bezpečnosti", deklaroval nový premiér.
Pellegrini považuje práve kybernetické hrozby za nebezpečnejšie, musíme sa im viac venovať. Slovensko podľa neho pristupuje k svojmu členstvu v NATO zodpovedne, uvedomuje si, že Slovensko potrebuje pridať. V tomto kontexte potvrdil náš záväzok vynakladať 1,6 percenta HDP na svoju obranu do roku 2020 a sľúbené dve percentá HDP investovať do obrany do roku 2024. Rozhodnutie vyslať 150 vojakov do Lotyšska označil za kľúčové.
Podľa Pellegriniho však nastal čas, aby inštitúcie plnili svoje záväzky, ktoré dali občanom – na poli energetickej únie, jednotného digitálneho trhu, ale aj pokiaľ ide o posilnenie eurozóny, spoluprácu v daňových a fiškálnych otázkach či posilnenie schengenského priestoru. Pánmi situácie nie sme ani v oblastiach ako migrácia, klimatické zmeny, na Ukrajine či pokiaľ ide o negatívne dôsledky globalizácie a nové mocenské súperenia. Ak sa Európa nechce stať perifériou, musí pokročiť v digitalizácii, aby nebola úniou 28 rôznych trhov, ale jedným konkurencieschopným.
