Fotogaléria: Pápež vykonal tradičný obrad, umyl nohy väzňom
Pápež František na Zelený štvrtok v kaplnke rímskej väznice Regina Coeli vykonal tradičný obrad umývania nôh. Ide o spomienku na to, ako Ježiš pred Poslednou večerou umýval nohy 12 apoštolom.
Pápež symbolicky umyl nohy 12 väzneným mužom. Medzi nimi boli ôsmi katolíci, dvaja moslimovia, jeden budhista a jeden pravoslávny. Pokiaľ ide o národnosti, štyria väzni boli Taliani, dvaja boli z Filipín, dvaja z Maroka, po jednom Moldavska, Kolumbie, Nigérie a Sierry Leone. Z obradu neboli zverejnené žiadne televízne zábery s ohľadom na súkromie väzňov.
Pápež František sa svojho času rozhodol, že obrady Poslednej večere bude sláviť mimo Vatikánu. V uplynulých rokoch ich slúžil v záchytných centrách a domovoch pre zdravotne postihnutých, kde umýval nohy väzňov, utečencov a iných ľudí odsunutých na okraj spoločnosti. Ide o tradíciu, s ktorou súčasný pápež začal ešte ako arcibiskup z Buenos Aires, keď liturgiu Zeleného štvrtka slúžil v miestnych väzniciach.
Obrad umývania nôh, vykonávaný tradične na Zelený štvrtok, pripomína Ježiša, ktorý podľa kresťanského učenia umýval pred Poslednou večerou nohy 12 apoštolom. Po Poslednej večeri bol ukrižovaný. Umývanie nôh je gestom symbolizujúcim službu bez ohľadu na vek, postavenie, hodnosť a zásluhy. Večer po omši na pamiatku Poslednej večere sa v katolíckej cirkvi začína tzv. Veľkonočné posvätné trojdnie, triduum.
Pápež v príhovore k väzňom uviedol, že "Ježiš robil túto službu, aby nám dal príklad, ako slúžiť iným". Vyjadril presvedčenie, že "keby králi, cisári a hlavy štátov nasledovali jeho (Ježišov) príklad, nemali by sme tak veľa vojen". Väznica Regina Coeli je najstaršou a najznámejšou väznicou v Ríme. Trest si v nej odpykávajú väzni asi 60 národností. Nachádza sa v štvrti Trastevere blízko Vatikánu, na brehu rieky Tiber. Komplex budov bol postavený v 17. storočí ako kláštor, na väznicu ho prebudovali koncom 19. storočia. Väznicu Regina Coeli navštívili v minulosti viacerí pápeži: Ján XXIII. (1958), Pavol VI. (1964) a Ján Pavol II. (2000).
