Futbalový idol Peter Dubovský by sa dnes dožil okrúhleho jubilea

Priam ideálny športový vzor začínal s futbalom v bratislavských Vinohradoch na ihrisku, kde by ste dnes už márne hľadali jeho nástupcov, pretože tam stojí nákupné centrum. Talentovaný hráč bol neskôr nielen pýchou bratislavského Slovana, kde sa odrazil do veľkého futbalu. "Dubák" doslova napĺňal predstavy belasého odchovanca, z ktorého vyžarovala elegancia a vzdelanie nielen na hracej ploche, ale aj mimo neho.

Ofenzívny futbalista zahrával väčšinu svojich obľúbených štandardných situácii ľavou nohou, ale skórovať dokázal aj pravačkou či hlavou. Aj vďaka vplyvu svojej intelektuálne založenej rodiny bol skôr tichý, nekonfliktný až flegmatický. Na zelenom koberci však pôsobil ako prirodzený líder a v tíme Slovana patril k najväčším ťahúňom pod vedením vtedajšieho trénera Dušana Galisa, ktorý dal dôveru viacerým hráčom z vtedajšej belasej rezervy. Výraznou mierou sa v roku 1992 pričinil v drese Slovana o zisk emotívneho federálneho titulu. Dvakrát po sebe sa stal s 27 a 24 gólmi kráľom strelcov spoločnej československej súťaže. O rok neskôr ho vyhlásili za Najlepšieho slovenského futbalistu. Za belasých odohral 93 súťažných duelov a strelil 59 gólov.

"Vyhýbal sa komunikácii s novinármi, nemal rád hulvátov na tribúnach, nič zlé nevyparatil na trávniku ani mimo neho. Profesionálne divadlo mu bolo cudzie, futbal nepovažoval za všetko na svete, mal rád aj život mimo lopty," spomína nestor slovenskej športovej žurnalistiky Igor Mráz: "V Slovane si mohol všetko dovoliť. V mužstve mal rešpekt, kamarátov a v podstate všetci prijali systém 'hrať na neho. Aj preto prerástol vo futbalovom umení a v popularite ostatných o hlavu."

V roku 1993 sa Dubovský upísal slávnemu španielskemu klubu Real Madrid, v ktorom pôsobil do roku 1995. V konkurencii elitných svetových futbalistov však počas éry trénerov "bieleho baletu" Benita Flora, Vicente del Bosqueho a Jorge Valdana odohral len 33 zápasov a dal dva góly. Napriek tomu sa s "pusinkami" tešil zo zisku španielskeho titulu (1994/1995), triumfu v Copa del Rey (1993/1994) a španielskom Superpohári 1994. Španielska Primera División mu však učarovala a tak sa presunul v roku 1995 do konkurenčného Realu Oviedo, kde dostal podstatne väčší priestor. Za klub z Astúrie odohral do roku 2000 celkovo 120 súťažných stretnutí a dal 17 gólov. Za reprezentáciu Československa nastúpil celkovo v 14 zápasoch a strelil 9 gólov, v drese Slovenska nazbieral 33 štartov, ktoré ozdobil 12 presnými zásahmi.

Medzi najväčšie koníčky Dubovského mimo svet futbalu patrilo aj fotografovanie. A práve to sa mu stalo osudným. V júni roku 2000 sa vybral na dovolenku spoločne so svojou snúbenicou do južnej časti Thajska, kde si hľadal optimálne miesto na nafotenie vodopádov. Pri tomto úkone sa však nešťastne pošmykol a spadol z výšky viac ako 10 metrov, pričom utrpel silné krvácanie a poškodenie mozgu.  Na jeho počesť sa od roku 2000 každoročne odovzdáva Cena Petra Dubovského, určená mladým talentovaným futbalistom do 21 rokov. Od roku 2000 futbalový klub ŠK Slovan Bratislava organizuje na jeho počesť turnaj futbalových prípraviek Spomienka na Petra Dubovského.