Výstava na Hlavnej stanici: Netvárme sa, že skutok sa nestal

“Železnice a vlaky majú aj temné stránky histórie a tieto si chceme dôstojne pripomenúť a uctiť obete. Netrúfame si vyrozprávať celú šírku navrstvených príbehov a udalostí, chceme však z tohto miesta na ne poukázať súčasným a aktuálnym spôsobom,” hovorí kurátorka Zuzana Duchová.

Inštalácia Denníky na Hlavnej stanici je priamou reakciou na knihu Denník Rywky Lipszycovej. Štrnásťročná Rywka si od októbra 1943 do apríla 1944 písala denník v Lodžskom gete. "...Och tak veľmi túžim žiť! Chcem spievať! Jar! Milovaná jar!" (s.171)

Rywka pochádzala z Poľska, smutná minulosť však spája krajiny Európy podobne ako koľajnice…

Prvý transport slovenských Židov do vyhladzovacieho tábora sa však uskutočnil presne 25. marca 1942 z mesta Poprad. Transporty Židov do koncentračných táborov z Bratislavy prebiehali z Patrónky, boli nakladané v Lamači, odkiaľ mali odchádzať o 18 hod. 55 min, teda po zotmení. V ďalších archívnych materiáloch sa doslovne píše: “aby sa nevzbudil nejaký rozruch v Bratislave na hlavnom nádraží.”

Ťažisko vizuálnej inštalácie tvoria textilné masky v kombinácii s imersívnymi a interaktívnymi prvkami. Autori budú pracovať s 3D skenovaním postáv v reálnom čase. Návštevníci, teda ich obrazy, sa budú môcť následne ocitnúť na premietacom plátne ako súčasť diania. Za oknom chodia vlaky. Hlavná stanica sa nebude tváriť, že skutok sa nestal. Aké denníky píšeme my? Ako čítame denníky našich predkov? Kam kráčame a v akých situáciách sa môžeme ocitnúť? Pozývame do priestorov prezidentského salónika na prvom nástupišti, kde sa performance začne v stredu 28. marca o 18.00.

Denníky

interaktívna výstava

Streda, 28. marec 2018, 18.00

Salónik, 1. nástupište, Hlavná stanica Bratislava

Technická spolupráca: ǝuɐqsıɹq uı ıɥɔuɐʎ (Ján Tóth, Ján Pernecký)

Projekt je realizovaný v spolupráci so Železnicami Slovenskej republiky, podporený z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia.