Kiska na konvente hovoril o propagande, Danko o reforme EP
Budúcnosť Európskej únie je témou Národného konventu, ktorý rezort zahraničia zorganizoval na Bratislavskom hrade. Na podujatí s účasťou mnohých zahraničných hostí vystúpili najvyšší slovenskí predstavitelia. Prezident Andrej Kiska hovoril o propagande, ktorá je prítomná vo verejnej politickej debate, šéf parlamentu Andrej Danko sa zamýšľal nad reformou europarlamentu a premiér Robert Fica hovoril o našej pozícii v EÚ a o ťažkých časoch, ktorými európske spoločenstvo prechádza.
Hlasy, ktoré spochybňujú naše členstvo
O Európskej únii je potrebné hovoriť viac aj preto, že sa v slovenskej politike ozývajú hlasy, ktoré členstvo SR v Únii priamo alebo nepriamo spochybňujú. Taktiež sa do verejnej diskusie zapája propaganda, ktorá podporuje nacionalistické a extrémistické politické prúdy a pomáha im zosilňovať vplyv na verejnú mienku. Prezident Andrej Kiska na to upozornil vo svojom príhovore vo štvrtok na Národnom konvente o EÚ na Bratislavskom hrade.
"Nemôžeme to podceňovať. Súčasnú podporu občanov nemôžeme brať za samozrejmosť," uviedol prezident, pričom zároveň poukázal na jeden z posledných prieskumov, podľa ktorého takmer 70 percent Slovákov podporuje členstvo SR v EÚ. Vyzdvihol, že Slovensko patrí medzi najprosperujúcejšie a najbezpečnejšie časti sveta. "Dobrovoľne sme sa rozhodli byť súčasťou úžasného projektu európskej spolupráce, ktorý priniesol na európsky kontinent mier a prosperitu. To je miesto, kam patríme. To je budúcnosť, ktorú chceme zaistiť pre našich občanov. Preto musíme byť schopní a ochotní trvať na našich hodnotách, verejne ich obhajovať a posilňovať význam a zmysel politických deklarácií aj reálnymi skutkami," zdôraznil.
Prezident Kiska poukázal i na to, že napriek zlepšeniu kvality života Slovákov vďaka členstvu v EÚ zaznieva o tejto organizácii málo dobrého. "Namiesto toho počúvame o zlom Bruseli, aj o tom, ako nám berie našu suverenitu. Že strácame to naše, slovenské. Presne opak je pravdou," spresnil. Vo svojom prejave zároveň pripomenul, k čomu sa najvyšší ústavní činitelia zaviazali podpisom spoločnej deklarácie v októbri minulého roka. "Jednoznačne sme v nej potvrdili, že strategickým záujmom SR je pokračovať v proeurópskej a proatlantickej orientácii. Zhodli sme sa, že členstvo v Európskej únii, ako aj členstvo v NATO je základom našej bezpečnosti, stability a prosperity. Je v súlade s našimi základnými hodnotami. Zaviazali sme sa, že budeme o prioritách našej krajiny hovoriť zodpovedne a jedným jazykom doma aj v zahraničí. Potvrdili sme, že Slovensko má prispievať k stabilite a jednote Európskej únie a chce byť súčasťou ďalšej integrácie," konštatoval.
Kto by mal byť v európskom parlamente
EÚ je podľa Andreja Danka dobrý projekt, musí sa však vrátiť k svojej podstate. Tou je služba obyvateľom, nie služba ľudí európskym inštitúciám.
Zamyslieť sa podľa Danka treba nad tým, či by Európsky parlament nemali tvoriť priamo zástupcovia národných parlamentov. Tiež nad odovzdávaním kompetencií Bruselu. "Po brexite sa musíme zhovárať o tom, či Európsky parlament by nemali tvoriť priamo zástupcovia národných parlamentov. Musíme sa rozprávať o tom, ako prehlbovať dialóg Európskeho parlamentu s národnými parlamentmi, alebo ako kooperovať lepšie s Európskou komisiou. Európska únia nemôže byť odtrhnutá od reality," povedal Danko. Niektorí europoslanci podľa neho zabúdajú, odkiaľ prišli.
V súvislosti s odovzdávaním kompetencií do Bruselu uviedol, že sa musíme zamyslieť, aké kompetencie by mali byť zverené do rúk bruselskej administratívy, a ktoré majú ostať vo výhradnej kompetencii národných štátov. "Táto problematika trápi aj našich občanov, preto sa v súčasnosti mnohí stavajú k projektu spoločného európskeho domu opatrne, ba až skepticky," uviedol. Otvorene treba podľa Danka pomenovať neférové praktiky, ktoré v Únii panujú. Pripomenul dvojitú kvalitu. „Vďaka našej iniciatíve sa stala vážnou politickou témou Európskej únie,“ poukázal Danko. Zdôrazňuje potrebu úprimného a otvoreného dialógu. Problematické témy treba podľa neho riešiť vecne, ale nezabúdať pri tom na oprávnené záujmy slovenských občanov. Poznamenal, že si treba plniť medzinárodné záväzky, ale nesmieme sa vždy spoliehať na iných.
Ako dobudovať eurozónu
Za najdôležitejšie súčasné priority EÚ považuje premiér Robert Fico dobudovanie eurozóny, opatrenia na riešenie migrácie, ako aj obranu a vnútornú bezpečnosť. „Ak to zvládneme, ľudia opäť uveria, že EÚ ich chráni,“ vyhlásil.
Opäť zdôraznil, že hlbšia integrácia v rámci EÚ je pre Slovensko jedinou cestou, „musíme však povedať, čo chceme ako silný a vplyvný štát, ktorý sa rovnocenne podieľa na rozhodnutiach Únie“. „EÚ nie je dokonalá, ale je to náš životný priestor. Nie je nič lepšie ako EÚ. Chcem, aby sme boli v jej jadre,“ uviedol Fico s tým, že SR bude v rámci EÚ presadzovať svoje priority. Účastníkom Konventu odkázal, že občania, najmä mladí ľudia, musia hovoriť o citlivých záležitostiach a problémoch EÚ. „Európska politika by sa nemala robiť za dverami Bruselu,“ zdôraznil.
Zlepšiť informovanosť o členstve v EÚ
Podujatie s názvom #MYSMEEÚ organizuje ministerstvo zahraničných vecí. Cieľom je zlepšiť informovanosť verejnosti o členstve SR v EÚ, jeho výhodách, ale aj o zodpovednosti členských štátov za ďalšie dianie v Únii. Rezort diplomacie verí, že môže pomôcť zvýšiť účasť na budúcich eurovoľbách.
„Vyše desaťročné obdobie permanentných kríz v EÚ spôsobilo pokles dôvery občanov v európsky integračný projekt a nárast populistických tendencií spochybňujúcich jeho prínos. Uvedená situácia len zvýraznila naliehavú potrebu celospoločenskej diskusie o budúcnosti EÚ a postavení Slovenska v nej,“ uvádza ministerstvo. Pre budúcnosť Slovenska je podľa neho dôležitá hlbšia integrácia členských štátov Únie, v ktorých to prinesie občanom pridanú hodnotu.
Konvent o EÚ zapája do debaty o budúcnosti Únie a Slovenska v nej predstaviteľov politickej, akademickej, cirkevnej, mimovládnej a podnikateľskej sféry. Do debát chce zapojiť najmä mladú generáciu. „Konvent má byť platformou, ktorou chceme docieliť, že o EÚ sa nebude diskutovať len v Bruseli, ale aj tu doma,“ uviedol štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok. Rezort diplomacie chce podujatím zároveň získať spätnú väzbu od občanov voči EÚ a prijímaným politikám. „A tak podporiť budovanie európskej identity,“ dopĺňa ministerstvo.