Labudu si na poslednej rozlúčke uctili Kňažko, Polívka i Vášáryová
Verejnosť, priatelia, blízki i kolegovia z divadla a filmu vzdali posledný hold osobnosti a herectvu zosnulého Mariána Labudu. Na poslednú rozlúčku s umelcom, ktorý odišiel 5. decembra vo velu 73 rokov, prichádzali od 10:30 do novej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave davy ľudí. Zapisovali sa do kondolenčnej knihy, kládli smútočné kytice a klaňali sa umeniu Mariána Labudu priamo na doskách Činohry SND.
Opísali jeho majstrovstvo
Poslednú rozlúčku otvorila Ave Maria v podaní huslistu Petra Michalicu a klaviristky Viery Bartošovej. Následne na doskách, ktoré znamenajú svet, pripomenul majstrovstvo zosnulého herca rad jeho divadelných a filmových spolupútnikov, medzi nimi napríklad herci a dlhoroční priatelia Martin Huba, Milan Kňažko a Emília Vášáryová i legendárny český komik Bolek Polívka.
Labudu si na poslednej rozlúčke uctili Kňažko, Polívka i Vášáryová
„Odchádza od nás herec mnohorakého talentu,“ povedal v úvode poslednej rozlúčky generálny riaditeľ SND Marián Chudovský a predstavil bohatú profesionálnu dráhu Mariána Labudu. Za národné divadlo sa so zosnulým príhovorom rozlúčil i nový šéf Činohry SND Michal Vajdička a za rodákov z Hontianskych Nemiec starosta obce Jozef Nemec.
Nikdy necúvol
V živote Mariána Labudu bola tým hlavným vždy rodina, zaspomínal člen Činohry SND Martin Huba na Labudu, s ktorým ho pojilo 50-ročné priateľstvo. Labuda podľa jeho slov, napriek svojej plachosti a tréme, keď vyšiel na javisko, nikdy necúvol a z javiska odchádzal ako víťaz.
Bol urputný a ušľachtilý, čo mu okrem iného pomohlo aj pri horolezeckých výkonoch, zaspomínal Huba, podľa ktorého “každý vnímavý človek, ktorý videl Mariána hrať – stal sa múdrejším“.
Na jedinečné vlastnosti a humor zaspomínal v príhovore k smútočnému zhromaždeniu i ďalší vyše 50-ročný priateľ Labudu a jeho herecký kolega Milan Kňažko. S Labudom si hlboko rozumeli, mali spoločné názory i humor. „Mali sme sa radi,“ vyjadril sa Kňažko. Ako „verná fanynka“ sa Mariánovi Labudovi, dlhoročnému kolegovi i rodinnému priateľovi, prihovorila i Emília Vášáryová.
Polívka ho obdivoval
Na svojho priateľa prišiel na prvú činohernú scénu zaspomínať a pokloniť sa mu i známy český herec, komik Bolek Polívka, ktorý Labudu obdivoval pre jeho vlastnosti, temperament a pevnú vieru. "Mal v sebe veľa hnevu, veľa nádhery a veľkého temperamentu. Bol to jeden z najväčších hercov," nešetril chválou Polívka.
Na hercovu veľkú stopu v československom, slovenskom i českom filme upozornili režiséri Juraj Nvota a Martin Šulík. Nvota medzi iným pripomenul vždy pevnú občiansku pozíciu zosnulého umelca. Šulík zas, rovnako ako Labudov kolega z Činohry SND Dušan Jamrich, upriamil pozornosť na Labudove briskné stĺpčeky v televíznej prílohe denníka. So smútočnými príhovormi vystúpili aj herci František Kovár a za najmladšiu hereckú generáciu Jana Kovalčíková a Daniel Fischer. Ich slová a spomienky doplnilo niekoľko blokov so zostrihmi z divadelných, filmových a televíznych titulov, v ktorých si Labuda zahral počas viac ako 50 rokov.
Preslávila ho Vesnička
Marián Labuda bol jedným z najznámejších slovenských a československých hercov. Narodil sa 28. októbra 1944 v Hontianskych Nemciach a krátko po absolvovaní Vysokej školy múzických umení v Bratislave nastúpil do Slovenského národného divadla (1965 - 1968). Účinkoval vo vyše 200 filmoch, často komédiách, a tiež v desiatkach seriálov a televíznych programov. Preslávila ho najmä titulná rola v slávnom filme režiséra Jiřího Menzla Vesničko má středisková.
Labuda bol v roku 1968 spoluzakladateľom legendárneho bratislavského Divadla na korze, po jeho zákaze prešiel na Novú scénu. Od roku 1990 bol opäť členom Činohry Slovenského národného divadla. Jeho poslednou úlohou na doskách národného divadla bola postava Krautkopfa v Nestroyovom Pánovi Mimo (2014). Marián Labuda úspešne hosťoval v rôznych divadlách na Slovensku i v Česku. Na divadelných doskách ho preslávila napríklad úloha Tisa v rovnomennej dráme Rastislava Balleka v Divadle Aréna, za ktorú získal cenu Dosky.
Nezabudnuteľné sú Labudom stvárnené filmové postavy. Okrem snímky Vesničko má středisková (1985), ktorá bola nominovaná aj na Oscara, účinkoval napríklad vo filmoch Ružové sny (1976), Dobří holubi se vracejí (1988), Vážení přátelé, ano (1989), vo filmoch Martina Šulíka Záhrada (1995), Orbis Pictus (1997) a Krajinka (2000), v historickej dráme Všichni moji blízcí (1999), maďarskom filme Jadvigin vankúšik (2000) a jednu z posledných rolí si zahral vo filme Václava Havla Odcházení (2011).
