Prechádzka na vzduchu nemusí byť zdravá. Výskum ukázal riziká
Seniorom, ale aj ľuďom v strednom veku, nemusí vždy osožiť chôdza. Ak sa vydáte na prechádzku po frekventovaných uliciach, pľúca, srdce a tepny z toho nemusia mať pozitívny zážitok. Rozdiel medzi prechádzkou po uliciach plných áut a zelenými plochami zaznamenával výskum z Londýna.
Súboj dopravnej tepny a parku
Pri výskume zverejnenom na stránkach časopisu The Lancet britskí vedci vybrali 119 osôb starších ako 60 rokov, z ktorých sa 40 tešilo dobrému zdraviu, 40 malo chronickú bronchitídu a 39 ischemickú chorobu. Polovica z nich sa mala dve hodiny prechádzať po Oxford Street, hlavnej dopravnej tepne Londýna, zatiaľ čo druhá skupina chodila po Hyde Parku. Niekoľko týždňov neskôr sa obe skupiny znovu vydali na rovnakú prechádzku. Výskum ukázal, že zdravým osobám, ktoré sa prechádzali dve hodiny po Hyde Parku, sa zvýšila kapacita pľúc o 7,5 percenta a o 5 percent sa spomalil srdcový rytmus. Tento efekt pretrval až 26 hodín.
Prechádza po Oxford Street zvýšila u zdravých osôb srdcový rytmus o 7 percent, ale na pľúca nemala žiaden trvalejší vplyv. U chorých osôb to bolo horšie, po dvojhodinovom chodení po rušnej ulici dostávali záchvaty kašľa, zápal sliznice a ťažšie sa im dýchalo. "Náš výskum potvrdzuje negatívny vplyv jemného prachu a ďalších znečisťujúcich látok na zdravie. Vyplýva z neho, že je potrebné byť opatrný aj pri fyzických aktivitách, ktoré sa považujú za zdravé," vysvetlil autor štúdie Fan Chung z Inštitútu zdravia srdca a pľúc z Kráľovskej univerzity v Londýne.
Zelené mesto lieči
"Dieselové motory a ďalšie zdroje jemných prachových častíc a oxidu dusíka by mali byť v mestách zakázane, tak ako to plánujú v Londýne a v Paríži, kde stále viac vsádzajú na verejnú dopravu a elektromobily," vysvetľuje epidemiologička Carla Anconová. Jej nedávna štúdia z Ríma ukázala, že tu v roku 2016 z dôvodu znečistenia zomrelo predčasne 1560 osôb, ďalších 960 zomrelo na koronárnu príhodu a 168 na rakovinu pľúc.
V tejto štúdii kladie Anconová úmrtie takmer tisícky osôb za vinu nedostatku zelene. "Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby mal každý obyvateľ mesta zelený priestor do vzdialenosti nanajvýš 300 metrov od svojho bydliska. Zeleň totiž chráni pred znečistením a stimuluje fyzickú aktivitu. V našich mestách to tak však nie je. I v tak zelenej metropole ako je Rím, kde zeleň pokrýva 42 percent plochy mesta, sa len polovica obyvateľov môže tešiť zelenému priestoru s rozlohou najmenej 5 000 metrov štvorcových v dosahu 300 metrov od svojho bydliska," uvádza Carla Anconová.
Závery z týchto štúdií sa môžu uplatniť pri presadzovaní urbanistických zásahov. Správne mestské plánovanie týkajúce sa dopravy a zelene môžu v znečistených metropolách urobiť pre obyvateľov viac než lieky.
