Zažalovali Česko, Maďarsko a Poľsko, sú vraj nesolidárne
Európska komisia v spore okolo prerozdeľovania utečencov rozhodla podať žalobu na Súdnom dvore EÚ na Českú republiku, Maďarsko a Poľsko.
Nekonali ústretovo
"Snažil som sa veľmi presvedčiť tri členské štáty..., aby aspoň trochu preukázali solidaritu," uviedol pred novinármi eurokomisár zodpovedný za migráciu Dimitris Avramopulos. Dodal, že "bohužiaľ" sa mu to nepodarilo, a vyjadril ľútosť, že exekutíva EÚ musí prikročiť k ďalšiemu kroku, a tým je podanie žaloby na Súdny dvor EÚ.
Komisia už v júni tohto roku, keď spustila právne konanie voči zmieneným trom stredoeurópskym krajinám, tieto členské štáty zároveň upozornila, že pre ich nedostatočnú účasť na mechanizme prerozdeľovania utečencov im hrozí súdna dohra. A pretože uvedené členské štáty nekonali ústretovo, exekutíva musí konať podľa platných predpisov a posunúť vec pred súdnu inštanciu v Luxemburgu.
Situáciu nenapravili
Komisia pripomenula, že 15. júna 2017 začala voči Českej republike, Maďarsku a Poľsku právne konanie vo veci nesplnenia povinnosti. Členské štáty dostali čas na poskytnutie odpovede, prípadne na nápravu situácie. V júli eurokomisia ich odpoveď označila za neuspokojivú a rozhodla sa pristúpiť k ďalšej fáze konania a 26. júla zaslala do troch metropol takzvané odôvodnené stanoviská.
V stanovisku EK sa uvádza, že aj napriek tomu, že Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo 6. septembra potvrdil platnosť relokačného mechanizmu, Česká republika, Maďarsko a Poľsko svoje právne povinnosti naďalej porušovali a ich odpovede eurokomisia opäť zhodnotila ako neuspokojivé, najmä keď tri uvedené krajiny nenaznačili, že majú snahu a vôľu sa podieľať na rozhodnutí o relokáciách. Exekutíva EÚ preto rozhodla, že pristúpi k ďalšej fáze konania vo veci nesplnenia povinnosti, čo v praxi znamená predložiť tento spor na Súdny dvor EÚ v Luxemburgu.
Česi relokácie zastavili
V zdôvodnení EK sa uvádza, že rozhodnutia Rady EÚ vyžadujú, aby členské štáty v záujme zabezpečenia rýchleho a riadneho postupu relokácií každé tri mesiace prisľúbili počet miest, ktoré majú k dispozícii na premiestnenie utečencov z krajín tzv. prvej vlny príchodu utečencov (v tomto prípade Grécko a Taliansko). Zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ v minulých mesiacoch prijali nejakých utečencov alebo poskytli prísľuby v tomto smere, Maďarsko od začatia programu relokácií neurobilo nič, Poľsko nepremiestnilo ani jednu osobu a neurobilo žiadny prísľub od decembra 2015 a Česká republika zastavila relokácie v auguste 2016 a už vyše roka neurobila žiadny nový prísľub v tomto smere.
Na dočasnom režime núdzových relokácií sa dohodli ministri vnútra EÚ v septembri 2015, keď členské štáty prijali záväzky premiestniť z Talianska a Grécka osoby, ktoré majú nárok na poskytnutie medzinárodnej ochrany. Z počtu 160.000 utečencov sa v priebehu dvoch rokov podarilo premiestniť iba niečo vyše 32.000 osôb.