Poplach v Haagu, generál po vypočutí rozsudku zrejme vypil jed
Mimoriadnu situáciu rieši medzinárodný tribunál pre zločiny v Juhoslávii, ktorý súdil jedného z niekdajších generálov bosnianskych Chorvátov. Ten po vypočutí rozsudku vyhlásil, že je nevinný a priamo pred kamerami zrejme vypil jed.
S opovrhnutím verdikt odmietam
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu prerušil odvolacie konanie v prípade šiestich bosnianskych Chorvátov, ktorých v máji 2013 odsúdili za závažné vojnové zločiny voči bosnianskym Moslimom. Dôvodom je, že jeden zo šestice, Slobodan Praljak, po vypočutí potvrdzujúceho verdiktu zrejme vypil jed.
Praljak bol ešte v roku 2013 odsúdený na 20-ročné väzenie za zločiny, ktoré mal spáchať na východe rozdeleného mesta Mostar. Počas toho, ako v stredu súd vynášal v jeho prípade potvrdzujúci verdikt, vykríkol, že odmieta rozsudok a napil sa z fľaštičky, ktorá podľa slov jeho právnej zástupkyne obsahovala jed.
"Slobodan Praljak nie je vojnový zločinec. S opovrhnutím verdikt odmietam," vykríkol Praljak podľa agentúry DPA. Vzápätí sa napil z fľaštičky, ktorú držal v ruke. Sudca okamžite nariadil prerušenie pojednávania a fľaštičku si vyžiadal. Či v nej bol skutočne jed, doposiaľ nie je známe. Na miesto okamžite privolali sanitku. Tento záznam dostupný na Youtube ukazuje aj bezprostrednú reakciu senátu na generálov počin.
Poplach v Haagu, generál po vypočutí rozsudku zrejme vypil jed
Zvyšné rozsudky nestihli prečítať
Sudca predtým stihol vyniesť potvrdzujúce rozsudky pre bývalého premiéra samozvanej republiky Herceg-Bosna Jadranka Prliča, ktorého v roku 2013 odsúdil tribunál na 25 rokov väzenia, a tiež pre exministra obrany Herceg-Bosny Bruna Stojiča, ktorého odsúdili na 20 rokov.
Zvyšné rozsudky v prípadoch bývalého generála Milivoja Petkoviča, exveliteľa polície Valentina Čoriča a niekdajšieho šéfa úradu na výmenu vojnových zajatcov Berislava Pušiča, ešte len mali prečítať. Tribunál ICTY šiestich menovaných Chorvátov ešte v roku 2013 uznal vinným zo závažných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa mali dopustiť v rokoch 1991-94 na území Bosny a Hercegoviny. Pripísal im vtedy zodpovednosť za vraždy, znásilnenia, prenasledovanie, vyháňanie a terorizovanie bosnianskych Moslimov na území samozvanej chorvátskej republiky Herceg-Bosna.
Vinní zo zničenia historického mosta
Obžalovaných tiež uznal vinnými zo zničenia historického mosta z obdobia Osmanskej ríše v meste Mostar, hlavnom meste Herceg-Bosny, ostreľovanie ktorého sa stalo symbolom pustošenia počas občianskej vojny v Bosne. Všetci šiesti obvinení sa dobrovoľne vzdali Haagu 5. apríla 2004. Proces sa začal v roku 2006 a patril medzi najdlhšie v dejinách ICTY.
Tzv. Chorvátska republika Herceg-Bosna bola politicko-územným zoskupením oblastí s väčšinovým chorvátskym obyvateľstvom na území Bosny a Hercegoviny v 90. rokoch. Za republiku s 30 okresmi ju vyhlásil jej prezident Mate Boban 28. augusta 1993 a zároveň požiadal o štatút autonómneho štátu v rámci republík Bosny a Hercegoviny. Jej hlavným mestom bol Mostar, vláda sídlila v meste Grude.
Oblasť sa počas občianskej vojny stala dejiskom masakrov civilistov, etnických čistiek a rozsiahleho rabovania. Herceg-Bosna oficiálne zanikla 30. augusta 1996 na základe dohody vtedajšieho chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana a bosnianskeho prezidenta Aliju Izetbegoviča.
Trest doživotného väzenia uložil minulú stredu ICTY aj bývalému bosnianskosrbskému vojenskému veliteľovi Ratkovi Mladičovi, ktorého uznal za vinného z genocídy a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny v rokoch 1992-95. Proti rozsudku sa môže odvolať, no vzhľadom na ukončenie činnosti ICTY v decembri sa prípadným odvolaním už bude zaoberať tzv. Mechanizmus pre medzinárodné trestné tribunály (MICT).