Poľnohospodári žiadajú navýšiť dotácie, v zahraničí sú väčšie
Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv žiada poslancov Národnej rady, aby pri schvaľovaní budúcoročného štátneho rozpočtu v kapitole poľnohospodárstvo a potravinárstvo zohľadnili nelichotivý stav agropotravinárskeho rezortu a navýšili štátnu pomoc do odvetvia.
Nepriaznivá štruktúra exportu
Informoval o tom predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Rada okrem SPPK zastupuje aj Agrárnu komoru Slovenska, Potravinársku komoru Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov SR.
V programovom vyhlásení vlády na roky 2016 až 2020 sa podľa rady deklarujú poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako strategické odvetvia hospodárskej politiky. "Vládou schválený rozpočet na rok 2018, v ktorom je pre sektor poľnohospodárskej prvovýroby, spracovateľský a potravinársky priemysel vyčlenená výška finančných prostriedkov v štátnej pomoci v objeme 1 mil. eur, protirečí vyhláseniam o strategických odvetviach," povedal Milan Semančík.
Súčasný stav poľnohospodárstva je podľa rady nepriaznivý v štruktúre poľnohospodárskej výroby, kde je jednostranné zameranie rastlinnej výroby na obilniny (pšenica, jačmeň) a olejniny (repka, slnečnica) a takmer absentujúca špeciálna rastlinná výroba, na ktorú má Slovensko vhodné pôdno-klimatické podmienky (najmä ovocie a zelenina).
Problém vidí rada aj v nepriaznivej štruktúre exportu. V nej vývoz poľnohospodárskych výrobkov tvorí zhruba dve tretiny z celkového vývozu a potravinárske výrobky s vyššou pridanou hodnotou len tretinu.
Stretli sa s Dankom a Matečnou
Rada nesúhlasí ani s výraznou prevahou nahraditeľných výrobkov v štruktúre dovozu (74,5 %) v porovnaní s nenahraditeľnými výrobkami (25,5 %). Zlý stav v poľnohospodárstve ukazuje podľa rady aj záporné saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami, ktoré je na historickej úrovni takmer 1,3 mld. eur v roku 2016.
"K neutešenému stavu agropotravinárskeho sektora prispeli tak nerovnaké finančné podmienky a ich nastavenie v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ako aj ich aplikácia v podmienkach SR. No podstatnou mierou k tomuto stavu prispeli aj chýbajúce finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré vo výrazne vyššom objeme prichádzajú poľnohospodárom nielen v krajinách bývalej EÚ - 15, ale aj okolitých krajinách V4," upozornil Milan Semančík.
Členovia rady sa v pondelok stretli na rokovaní s predsedom NR SR Andrejom Dankom a ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabrielou Matečnou. Na stretnutí predostreli návrhy, ktoré majú zabezpečiť, aby sa poľnohospodárstvo a potravinárstvo skutočne stalo prioritou tejto aj budúcich vlád.
Pomoc aktívnym poľnohospodárom
"Výmera obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy v Slovenskej republike dosahuje približne 1,9 mil. ha. Aby sme sa dostali na úroveň napríklad Českej republiky alebo Maďarska, výška štátnej pomoci by mala byť približne 70 miliónov eur," povedal Semančík. Ak by sa navýšili prostriedky do sektora, mali by byť použité na systémové opatrenia, ktoré by pomohli aktívnym poľnohospodárom. Potravinárom by zas mali zabezpečiť dodatočné prostriedky na tzv. vládny program úverovej podpory na technologickú obnovu potravinárskeho priemyslu.
"Dostali sme prísľub pána predsedu NR SR Andreja Danka aj sprostredkovaný prísľub pána premiéra, že na riešenie jedného z opatrení, ktoré sme navrhovali, na zelenú naftu, dostaneme zľavu na spotrebnú daň v rozsahu 20 až 40 miliónov. Malo by to byť spustené v priebehu roka 2018. Dúfam, že sa tento stav naplní a prostriedky poputujú najmä do sektorov, ktoré sú najviac ohrozené, prinášajú pridanú hodnotu a zamestnanosť na náš vidiek. Diskutovali sme aj o rizikovom fonde, ktorý sa vytvára a v roku 2018 by mal byť uvedený do chodu. Predmetom rozhovorov boli aj ďalšie opatrenia," informoval o výsledkoch rokovania Milan Semančík.