Príplatky sú pre pekárov likvidačné, zamestnávatelia navrhujú balíček
Robert Fico, ktorý cez víkend absolvoval nočnú šichtu vo fabrike, získal pomerne veľkú mediálnu pozornosť. Premiér chcel propagovať avizované zvyšovanie príplatkov pre prácu v noci a cez víkend. Na tieto návrhy reagovala Rada pekárov SR, ktorá ich považuje za likvidačné, aj Republiková únia zamestnávateľov. Tá zmeny síce berie na vedomie, ale navrhuje štyri ďalšie opatrenia, ktoré by ľuďom zdvihli mzdy.
Úpravy cien alebo obmedzenie výroby
Pekári by so zvyšovaním príplatkov za prácu počas víkendov, sviatkov a počas noci súhlasili, nie však za aktuálnych podmienok. Zástupcovia Rady pekárov SR, ktorá združuje až 12-tisíc zamestnancov v pekárenskom priemysle, svoje pripomienky k navrhovanej novele Zákonníka práce predostreli Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
„Rada pekárov súhlasí s pozitívnymi zmenami pre zamestnancov pekární, avšak navrhované zvýšenie príplatkov je bez ďalších legislatívnych opatrení pre pekárenský priemysel likvidačné,“ uviedol zástupca Rady pekárov SR Vladislav Baričák.
Príplatky sú pre pekárov likvidačné, zamestnávatelia navrhujú balíček
Pekári tvrdia, že stále musia zápasiť s nízkymi výstupnými cenami svojich výrobkov, nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov, investičným dlhom a rastúcimi cenami služieb, surovín a komodít. „Dôsledkom je objektívna nemožnosť znížiť už aj tak vysoké vstupné náklady. Z tohto jasne vyplýva, že ďalšie zvýšenie nákladov nebudeme schopní absorbovať a nedokážeme nájsť ďalší priestor v znižovaní svojich nákladov. Navyše nemôžeme obmedziť rozsah nočnej či víkendovej práce tak, ako je to možné v iných profesiách, pretože platná legislatíva nám ukladá dodávať na trh čerstvé výrobky, ktoré sa jednoducho musia vyrábať v noci a počas víkendov,“ dodal Baričák.
Ak sa príplatky za prácu počas víkendov, sviatkov a počas noci zvýšia, pekári avizujú zásadné úpravy cien výrobkov alebo obmedzenie výroby čerstvých pekárenských výrobkov počas víkendov a nocí. „To môže viesť k ich náhrade mrazenými polotovarmi a k nedostupnosti čerstvého pečiva počas víkendov a v prvý pracovný deň v týždni. Ak slovenskí pekári nedokážu pretransformovať tieto preukázateľne zvýšené náklady do cien svojich výrobkov, reálne hrozí obmedzenie dodávok pekárenských výrobkov na trh, zníženie stavu zamestnanosti a výroba v obmedzenom režime, dokonca aj likvidácia niektorých pekární,“ konštatoval Baričák.
Maximálna suma príplatku za prácu cez sviatok sa má zvýšiť zo súčasných 50 % na 100 % priemerného zárobku zamestnanca.
Smer tiež navrhuje zaviesť nový príplatok za prácu v sobotu a nedeľu, ktorý by zamestnanec dostával popri svojej mzde najmenej v sume hodinovej minimálnej mzdy. Od mája budúceho roka by tak tento príplatok dosahoval 2,759 eura.
Za chrbtom tých, čo to majú zaplatiť?
O dobrú situáciu v ekonomike by sa mal so zamestnancami podeliť aj samotný štát. Presvedčená je o tom Republiková únia zamestnávateľov, ktorá berie na vedomie návrhy týkajúce sa zvýšenia príplatkov za prácu, navrhuje však štyri opatrenia, ktoré by prispeli k výraznejšiemu rastu miezd ľudí ako navrhuje vláda v rámci sociálneho balíčka. Ide najmä o zníženie daňového zaťaženia zamestnancov.
Návrh na zvýšenie príplatkov zamestnancov je súčasťou vládneho sociálneho balíčka. Do parlamentu novelu Zákonníka práce predkladajú spoločne poslanci vládneho Smeru-SD. RÚZ predpokladá, že slovenských zamestnávateľov bude toto opatrenie pre nárast celkovej ceny práce stáť spolu zhruba 1 miliardu eur.
"Zamestnávatelia nespochybňujú to, že zamestnanci na Slovensku majú mať v čistom viac peňazí. Je ale absurdné a neakceptovateľné, že sa to deje za chrbtom tých, ktorí to majú zaplatiť. Zákon nie je súčasťou sociálneho dialógu. Dostal sa do parlamentu pokutným spôsobom cez poslanecký návrh. Našťastie nám legislatíva umožnila zvolať mimoriadnu tripartitu. Budeme ju mať a chceme to odkomunikovať. Otázne je s akým výsledkom," skonštatoval na pondelkovej tlačovej konferencii prvý viceprezident RÚZ Luboš Sirota. Cieľom RÚZ je na tripartite vyrokovať, aby sa na časti zvýšenia miezd zamestnancov podieľal aj štát.
Upozornil zároveň na to, že medzi zamestnávateľmi a vládou podľa neho neexistuje žiadny konflikt. Sirota je ale presvedčený, že sociálne balíčky prichádzajú s poklesom preferencií vládnych strán. "Zamestnávatelia ich nemôžu každý rok platiť. Teraz je situácia o to zložitejšia, že máme vo vláde tri strany. Ide viac o politiku a menej o exaktné veci, ktorým sa chceme venovať. Základný rozpor je, že my nemôžeme donekonečna hovoriť o tom, že nech to zaplatia zamestnávatelia," podotkol však Sirota.
Dosahy týchto opatrení podľa RÚZ pocítia najmä zamestnávatelia v ekonomicky slabších regiónoch a v odvetviach, ktoré na nočnej a víkendovej práci závisia. Sirota pritom upozornil, že každý rok rastie výber daní a odvodov. "Kde sú tie peniaze? Máme lepšie zdravotníctvo, školstvo? Ak cítime silnú potrebu zvýšiť čisté príjmy zamestnancov, tak ich zvýšme. Ale máme dostatočný balík peňazí, ktorý každý rok vyberieme naviac, a tieto peniaze sa nedostanú k zamestnancom," tvrdí Sirota.
Navrhujú štyri opatrenia
Viac ako aktuálny vládny sociálny balíček by k rastu platov podľa RÚZ pomohli štyri opatrenia. Spolu so sociálnym balíčkom by mohli zvýšiť čistý príjem modelovej rodiny až o 263 eur mesačne, zatiaľ čo návrh na zvýšenie príplatkov za nočnú prácu, počas sviatkov, ako aj zavedenie príplatku počas víkendu, podľa prepočtov RÚZ prinesie zvýšenie príjmu vo výške 135 eur mesačne. Modelovou rodinou je pekár s nočnou prácou, predavačka s víkendovou prácou, ktorí majú napríklad 7-ročné dieťa.
RÚZ navrhuje zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na úroveň minimálnej mzdy. Ďalším opatrením je aj zvýšenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) na zdravotné odvody na úroveň minimálnej mzdy. Súčasťou návrhu je i adekvátne posunutie stropu pre výpočet OOP. RÚZ navrhuje aj zavedenie zníženej 10-% sadzby dane z pridanej hodnoty na všetky potraviny, nielen na tie vybrané. Posledným opatrením je zavedenie výnimky pre platenie odvodov aj dane z príjmu zo zvýšených príplatkov.
V praxi by to znamenalo, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi hrubú mzdu v hodnote navrhovaného zvýšenia príplatkov, z ktorej zamestnanec nebude musieť zaplatiť ani odvody, ani daň z príjmu. Zamestnávateľ by nemal z tohto príplatku tiež platiť odvody. "Keď sa darí verejným financiám, nech sa podelí aj štát. Na naše opatrenia je v štátnej kase dosť peňazí," doplnil tajomník RÚZ Martin Hošták s tým, že pokiaľ si môže vláda dovoliť nakupovať napríklad obrnené transportéry, tak by mala nájsť zdroje aj na navrhované opatrenia RÚZ. Podľa Sirotu sa dajú financovať z vyššieho výberu daní a odvodov.