Po 17. novembri verejnosť nepoľavila, udalosti nabrali spád
Po udalostiach v Prahe 17. novembra 1989 nabral ďalší vývoj v štáte rýchly spád. Vznikli študentské štrajkové výbory, ktoré žiadali prešetrenie zásahu na pražskej Národní tříde. Po celom Československu sa konali demonštrácie, na ktorých státisíce občanov žiadali koniec éry komunistickej vlády.
K úspechu Nežnej revolúcie pomohla neschopnosť Komunistickej strany Československa reagovať na situáciu v krajine, uviedol český historik a autor ocenenej publikácie Labyrintem revoluce Jiří Suk. "Po zásahu proti povolenej študentskej demonštrácii ostala vládnuca KSČ pasívna a počas nasledujúcich dní nedokázala adekvátne zareagovať a odpovedať," tvrdí Suk s tým, že komunisti zvažovali zvolanie vlastných podporovateľov do Prahy na Letenskú pláň, aby ukázali lojalitu k režimu. "Keď však videli, že v pondelok 20. novembra prišlo na demonštráciu proti nim na Václavské námestie 200.000 ľudí, vedeli, že toto nemajú šancu prekonať," dodal český historik.
Revolúcia získavala prevahu, no režim mal stále v rukách páky, ako situáciu zvrátiť. Zasiahnuť mohla armáda i ľudové milície. "Minister obrany Milan Václavík navrhol, že armádu by mali použiť na prejazd ulicami a zastrašenie demonštrantov. Politické vedenie KSČ však túto alternatívu odmietlo vzhľadom na to, ako sa vyvíjala situácia v krajine. Bola snaha využiť aj ľudové milície, ktoré sa zišli v Prahe, no napokon ich nechali rozpustiť," vysvetlil Suk.
Po strate námestí prehrali napokon komunisti aj informačnú vojnu. Podľa Suka bol rozhodujúcim momentom úspešný generálny štrajk v krajine 27. novembra 1989. "Generálny štrajk, do ktorého sa zapojila väčšina obyvateľov i podnikov v krajine, bol plebiscitom, ktorý ukázal, že KSČ stratila vedúcu úlohu v spoločnosti. Komunisti si uvedomili, že vývoj sa už zvrátiť nedá a bude potrebné seriózne vyjednávať. Tým zároveň aj akceptovali nové politické sily, ktoré vznikli, Občianske fórum a Verejnosť proti násiliu," uzavrel Suk.
