Rana z neba vás môže hocikedy zabiť. Treba si zvyknúť
Prakticky kedykoľvek hrozí, že nám môže na hlavu spadnúť kus družice alebo iného, človekom vyprodukovaného, "vesmírneho odpadu". A mali by sme si na to zvyknúť, napísal pre spravodajský server Fortune výskumník Texaskej univerzity Leon Vanstone.
Špekulácie sa potvrdili
Tchien-kung 1 je prvá čínska vesmírna stanica. Vypustená bola v roku 2011 a pôvodne mala svoju púť ukončiť kontrolovaným pádom na Zem v roku 2013, jej misia však bola predĺžená do roku 2016.
Raketa Long March - 2FT1 v roku 2011 vyniesla na obežnú dráhu experimentálny modul Tchien-kung 1.
Vtedy došlo k prerušeniu diaľkového prenosu údajov a amatérski astronómovia začali špekulovať, že Číňania stratili nad svojou stanicou kontrolu. To nakoniec pripustila aj Čína a oznámila, že stanica by mala klesnúť do zemskej atmosféry v druhej polovici roku 2017.
Číňania tak momentálne nemajú pod kontrolou objekt s hmotnosťou 8,5 tony pohybujúci sa rýchlosťou viac ako 32-tisíc kilometrov za hodinu, ktorý sa rozpadne na kúsky a zrúti sa na neznáme miesta tejto planéty.
Pravdepodobnosť 1:152
Podobné udalosti sa už stali. Neslávne známe sú radioaktívne fragmenty z ruského jadrového satelitu Kosmos 954, ktoré sa v roku 1978 zrútili v severnej Kanade.
O rok neskôr veľké kusy prvej americkej vesmírnej stanice Skylab pokropili austrálske vnútrozemie a pár väčších kusov po sebe zanechalo vypálené krátery. Rovnaká vec sa pravdepodobne stane aj Tchien-kungom 1. "Áno, existuje možnosť, že spôsobí škody, napríklad zasiahne niekoho auto, budú pršať kúsky kovu, ktoré by mohli preletieť niekoho strechou. Ale nebudú to rozsiahle škody," povedal harvardský astrofyzik Jonathan McDowell.
Samozrejme, s určitosťou nie je možné povedať, ako nebezpečný bude pád čínskej stanice. V čase pádu Skylabu NASA vypočítala pravdepodobnosť 1:152, že niektorá časť vesmírnej stanice zasiahne človeka. Ako sa vám tento pomer páči?
Nebezpečenstvo sa bude zvyšovať
Jedna vec je však istá. Nebezpečenstvo úmrtia v dôsledku pádu satelitov sa bude zvyšovať úmerne s tým, koľko ich do vesmíru posielame. A čím viac štátov bude na obežnú dráhu umiestňovať väčšie štruktúry, bude sa zvyšovať aj riziko, ktoré predstavujú, keď sa zrútia. Musíme si zvyknúť na myšlienku, že na nás budú tieto veci "pršať".
Takto pragmaticky to môže znieť bezcitne. Treba si ale uvedomiť, že náš každodenný život je preplnený rôznymi druhmi technologického nebezpečenstva, ktoré bežne prijímame ako nevyhnutnú cenu za pohodlie moderného života. Ľudia denne zomierajú kvôli lietadlám, vlakom či automobilom. Keď nasadáte do auta, robíte si starosti, že niekoho zabijete? A pritom je to veľmi reálna možnosť.
Pravdepodobnosť zranenia v dôsledku automobilovej nehody je 1:135 a ročne pri nich zomrie asi 40-tisíc Američanov. Snažíte sa toto riziko znížiť? Šoférujete vždy maximálnou povolenou rýchlosťou, alebo ju niekedy trochu prekročíte?
Technologický, ekonomický a politický význam vesmírnych staníc a vesmírneho cestovania je čím ďalej tým evidentnejší. Už teraz ťažíme z výhod GPS a celosvetovej komunikácie. Prijmeme teda niekedy možnosť, že družice môžu spôsobiť zbytočnú smrť? Na túto otázku musíme nájsť odpoveď skôr, ako sa veľké satelity stanú bežnou súčasťou obežnej dráhy Zeme.
