Hraničné kontroly povedú ku koncu Schengenu, vyjadril sa Kaliňák
Vymýšľanie nových a nových dôvodov na zavádzanie kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov schengenského priestoru povedie ku koncu Schengenu.
Krajiny predĺžili lehoty
Povedal to minister vnútra SR Robert Kaliňák po skončení rokovaní Rady EÚ pre vnútorné veci a spravodlivosť v Luxemburgu. Kaliňák reagoval na situáciu, keď viaceré členské krajiny EÚ z dôvodu bezpečnostnej situácie v Európe a teroristických hrozieb predĺžili o ďalších šesť mesiacov dočasné kontroly na svojich hraniciach, ktoré sú zároveň vnútornými hranicami schengenského priestoru.
V podobnom duchu zareagoval aj eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopulos, podľa ktorého zánik Schengenu by bol zároveň aj zánikom jednotnej Európy. Európska komisia ministrom vnútra predložila návrh na zmenu niektorých častí Kódexu schengenských hraníc, konkrétne tých, ktoré upravujú podmienky, postup a maximálnu dĺžku kontrol na vnútorných hraniciach. Návrh smeruje k tomu, aby štáty želajúce si zaviesť kontroly na hraniciach tak mohli robiť dlhší čas.
Lehoty by sa zo šiestich mesiacov mali predĺžiť maximálne na jeden rok a celková možná doba hraničných kontrol by sa predĺžila z dvoch na tri roky, avšak bez záruk, že sa pod mierne zmenenou zámienkou kontroly predĺžia na neurčito.
Prerozdeľovanie migrantov
Viacerí ministri vnútra naznačili, že kontroly na vnútorných hraniciach by mali byť poslednou možnosťou a výnimočným opatrením, lebo voľný pohyb osôb je najväčšou vymoženosťou Európy.
"Mali by sme sa prestať klamať o tom, že kontroly na hraničných prechodoch sú dobrým bezpečnostným opatrením," uviedol Kaliňák v stanovisku pre médiá. Upozornil, že kým netreba strážiť zelenú hranicu, tak stráženie hraničných prechodov je len akýmsi "PR opatrením", lebo prejsť cez zelenú hranicu je jednoduchšie ako cez hraničný prechod.
Ak by sa podľa neho mala diskusia uberať týmto smerom, hrozí zánik schengenského priestoru a obmedzenie voľného pohybu osôb, jednej zo základných slobôd EÚ. Šéf slovenského rezortu vnútra informoval, že ministri sa dotkli aj otázky mechanizmu permanentného prerozdeľovania migrantov.
"Akokoľvek budeme premaľovávať povinné kvóty na akúkoľvek farbu, stále pôjde o tú istú vec. Musíme nájsť efektívne riešenia. Vracanie sa k tejto téme je strata času," konštatoval Kaliňák. Proti povinným kvótam je podľa neho oveľa viac krajín ako pred dvoma rokmi.
Treba zvládnuť integráciu
Ďalšími témami ministerských rokovaní boli návraty štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí spáchali trestné činy na území EÚ, boj proti terorizmu, reforma azylového systému a návrh Európskej komisie presídliť v najbližších rokoch 50.000 migrantov z tretích krajín.
"To si trochu protirečí s diskusiou o predlžení hraničných kontrol na vnútorných hraniciach. Ak hovoríme, že bezpečnostná situácia v niektorých krajinách je dramatická a sú nevyhnutné kontroly, tak potom nemôžeme chcieť, aby sme takýmto spôsobom prilievali benzín do ohňa. Ani ja a predpokladám, že ani ďalší kolegovia, nebudeme hlasovať za zhoršenie bezpečnostnej situácie vo svojej krajine ak hovoríme, že migrácia prináša bezpečnostné riziká," povedal Kaliňák.
Pokiaľ sa nestabilizuje bezpečnostná situácia v Európe, zrejme viaceré členské krajiny podľa Kaliňáka tento návrh nepodporia. V tejto súvislosti dodal, že v prvom rade treba zvládnuť integráciu ľudí, ktorí už v Európe sú, lebo ak sa to nepodarí, môže dôjsť k ich radikalizácii a k ďalšiemu zhoršeniu bezpečnostnej situácie.
