ÚPN bude fungovať po novom, poslanci odmietli Kiskove pripomienky
Poslanci opätovne schválili prezidentom vrátenú novelu zákona o Ústave pamäti národa v pôvodnom znení. Zo 136 prítomných za zákon zahlasovalo 79 poslancov, 42 bolo proti a 15 sa zdržalo.
Štatúrny orgán - správna rada
Prezident Andrej Kiska 3. októbra vrátil Národnej rade SR na opätovné prerokovanie novelu zákona o ÚPN. Podľa novely by sa štatutárnym orgánom ÚPN stala jeho správna rada. Predseda správnej rady by tak len koordinoval jej činnosť a konal v jej mene navonok.
Z obsahu schváleného zákona však nie je zrejmé, ako bude správna rada vykonávať všetky právne úkony, ktoré ako štatutárny orgán vykonávať má. Prezident argumentoval, že to oslabuje zodpovednosť za riadenie a činnosť celého ÚPN. Zároveň pripomína, že slovenský právny poriadok pri inštitúciách verejnoprávneho typu nepozná takúto formu riadenia prostredníctvom kolektívneho štatutárneho orgánu.
Kiska tiež upozorňoval, že novela zákona zavádza nový dôvod na odvolanie člena správnej rady, a to na základe neurčito formulovaných „nedostatkov“ pri plnení si povinností. "Vytvára sa tým priestor na svojvoľné rozhodovanie o odvolávaní členov správnej rady bez toho, aby sa proti tomu mohli účinne brániť," píše sa v tlačovej správe.
Krajňák zostáva
Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák zostane vo funkcii, aj keď jeho kompetencie budú obmedzené. Vyplýva to z pozmeňujúcich návrhov Edit Pfundtner k novele zákona o pamäti národa, ktoré schválila NR SR.
Podľa pôvodného návrhu, ktorý podpísala aj Pfundtner, neskôr však svoj podpis stiahla, mal Krajňák skončiť vo funkcii 15. októbra. Návrh poslankyne Mosta-Híd však pôvodný zámer zmenil. Krajňák zostane predsedom, ale za ÚPN nebude rozhodovať predseda, ale Správna rada, ktorá má deväť členov, ako kolektívny orgán.
Podľa schváleného zákona sa budú zasadnutia Správnej rady konať pravidelne. Predseda ju musí zvolať minimálne raz za dva mesiace.
Predsedu nebude voliť NR SR
Koaliční poslanci Jaroslav Paška, Mária Janíková, Edita Pfundtner, Ľubomír Želiezka a Martina Šimkovičová predložili návrh novely Zákona o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa). Návrh novely upravuje podrobnosti o vzniku a činnosti organizačných zložiek, o ich postavení a vzťahy medzi nimi, ktoré upravuje organizačný poriadok.
Schváleným znením zákona sa štatutárnym orgánom stáva Správna rada ÚPN ako kolektívny orgán. To znamená, že ním už nebude len samotný predseda Správnej rady, ako to bolo doteraz. Po novom už predsedu Správnej rady nebude voliť parlament, ale Správna rada spomedzi svojich členov. Podľa predkladateľov tak dochádza k odpolitizovaniu voľby.
