V procese desaťročia odkryli tajuplný svet ruskej elity
Reálne mocenské mechanizmy skoro vždy zostávajú skryté v tieni, a to platí špeciálne v Rusku. Veľmi málo vieme o tom, ako sa prijímajú rozhodnutia, na ktorých závisia osudy miliónov ľudí a pretečú miliardy dolárov. Súdny proces s bývalým ministrom do tohto sveta umožnil nahliadnuť - zorientovať sa však nie je ľahké.
Fascinujú šťavnaté detaily
Podobajú sa zákulisné rozhovory mocných televíznemu seriálu House of Cards (Domček z kariet), obyčajnému táraniu, alebo sú niečím na pomedzí? Nad touto otázkou sa zamyslel ruský internetový denník Gazeta.ru. Príležitosť získať odpovede sa naskytla pri pozorovaní súdu s Alexejom Uljukajevom, ktorý donedávna zastával post ministra hospodárstva.
Prvýkrát v moderných dejinách Ruska sa posadil na lavicu obžalovaných federálny minister, ale verejnosť navyše veľmi fascinujú šťavnaté detaily - napríklad informácia o košíku značkových klobás, ktorý je zrejme štandardným firemným darčekom ropného koncernu Rosnefť pre veľmi dôležité osoby. Alebo starosti šéfa Rosnefťu Igora Sečina o Uljukajevovo zdravie práve v okamihu, kedy sa ho chystal vydať do rúk vyšetrovateľov. Niekto v tom vidí vrchol profesionality bývalého agenta tajnej služby, iný šokujúce pokrytectvo a dvojtvárnosť.
Igor Sečin je architektom ruskej energetickej politiky a doteraz ho považovali aj za dôverníka ruského prezidenta Vladimira Putina. Keď bol Putin ešte len prvým zástupcom primátora Petrohradu, Sečin bol jeho náčelníkom štábu. Jeho kariéra rástla ruka v ruke s tou Putinovou.
Z prepisu odpočúvania, ktorý v priebehu procesu predniesol prokurátor, vyplynulo, že naďalej prežíva sovietsky zvyk oslovovať sa navzájom krstnými menami a menom otca a tykať si. O prezidentovi sa hovorí v tretej osobe: pre jedného je to "Vladimir Vladimirovič", pre ďalšieho "náčelník".
V podmienkach takmer úplnej uzavretosti ruského režimu, prehĺbených zručným vytváraním a šírením falošných správ, umožňujú súdne protokoly aspoň trochu nahradiť nedostatok informácií. Ruská Gazeta považuje preto tento proces za oveľa zaujímavejší ako súdy so známym režisérom Kirillom Serebrennikovom alebo opozičnými politikmi. Čím sú účastníci procesu vplyvnejší, tým je záujem širokého publika väčší. Gazeta prirovnáva proces a súvisiaci záujem k sledovaniu reality šou.
Výsledok je nepredvídateľný
Niečo podobného sa odohralo už počas súdneho sporu medzi Borisom Berezovským a Romanom Abramovičom, z ktorého Rusi čerpali informácie o živote oligarchov. Súčasný proces s Uljukajevom sa prezentuje ako "boj proti korupcii".
Gazeta tvrdí, že dramaturgický ťah spočíva v tom, že výsledok súdu sa javí čím ďalej tým viac nepredvídateľný. Vôbec totiž nie je jasné, na akú stranu sa úrady priklonia. Spočiatku sa zdalo jasné, že lokomotíva moci sa pustila do valcovania na prvý pohľad liberálneho ministra Uljukajeva. Čím viac sa proces stáva otvorenejším, tým je to menej zrejmé. Mal Sečin z Rosnefťu v pláne zverejniť rozhovor s Uljukajevom, ktorý obsahoval aj delikátne podrobnosti zo života svojej spoločnosti? Alebo je to cena, ktorú musel zaplatiť za vysporiadanie sa s ministrom?
Súd navonok vyzerá ako spravodlivý proces, kde právnici jednej strany dokazujú, že bol odovzdaný úplatok, zatiaľ čo právnici druhej strany rovnako presvedčivo hája klienta, že išlo len o pascu. Slovo stojí proti slovu. Svedectvo proti svedectvu. A nie je tu žiadna jasne definovaná "vôľa štátu". Počíta sa vôbec s vynesením jednoznačného verdiktu?
Jastrabí boj elít
Zatiaľ sa zdá, že obe strany utrpeli škody na povesti. O svätožiaru prichádzajú obaja hrdinovia prípadu. Jeden ako možný úplatkár medzi takzvanými liberálmi, druhý ako možný provokatér medzi jastrabmi. A hlavne, ani jeden nevyzerá ako bojovník za blaho štátu a spoločnosti. Obaja sú skôr podivné figúrky na šachovnici.
Ruská Gazeta si nemyslí, že proces sa zrazu otočí proti mocnému Sečinovi. To by bolo príliš drastické porušenie akejkoľvek logiky ruskej súdnej politiky posledných rokov. Ak by sa súd nečakane vyslovil, že dôkazy proti Uljukajevovi sú nedostatočné, bude to však vyzerať, že práve Sečin ohovoril čestného človeka a kompetentného ministra, ktorý mohol pre krajinu v ťažkých chvíľach urobiť veľa užitočného, keby práve nesedel v domácom väzení.
Mnoho informácií z procesu však už prešlo akýmsi filtrom - aj to môže znamenať, že sa to niekomu hodí. Jedna z možných odpovedí môže byť skrytý boj elít. Dá sa predpokladať, že v súčasnosti je situácia zložitejšia a nejde len o stret dvoch skupín, z ktorých jednu zastupuje Sečin a druhú Uljukajev.
V tomto konflikte je prinajmenšom ešte tretia strana, mohla by sa nazývať "mladými jastrabmi", ktorí akoby slúžili ako nástroj pri vybavovaní si účtov medzi veľkými figúrami, ale neúmyselne alebo úmyselne prezrádzajú mravy oboch strán. Nepoškvrnená zostáva len najvyššia moc - a tiež oni, sťaby noví bojovníci proti korupcii.
Predchádzajúce generácie ruskej elity požierajú samy seba a uvoľňujú miesto čomusi novému. Očividná otvorenosť súdu pri Uljukajevovi len vrhá tieň na veľa neznámych faktov, na ktorých závisí osud nielen strán sporu, ale aj celého Ruska.
