Tradícia Sedembolestnej Panny Márie siaha do čias tatárskych vpádov
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je pre niekoho začiatkom predĺženého víkendu, pre iných dôvodom vybrať sa na tradičnú púť. V roku 1927 pápež Pius IX. vyhlásil Sedembolestnú za patrónku Slovenska. Korene tradície Sedembolestnej pritom siahajú až do čias tatárskych a tureckých vpádov.
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako záväzná spomienka. Len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch.
Tradičnou súčasťou tohto sviatku je aj Národná púť v Šaštíne. Veriaci si pripomínajú sedem bolestí Matky Božej, a to Simeonovo proroctvo o osude jej syna v jeruzalemskom chráme na 40. deň po narodení Božieho syna, útek Márie a Jozefa s dieťaťom Ježiškom do Egypta pred kráľom Herodesom, hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme, stretnutie Márie so synom na krížovej ceste. Piatou bolesťou bol pohľad Márie na pribíjanie a zomieranie Ježiša na kríži, šiestou prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a siedmou uloženie Ježiša do hrobu.
Súčasťou Národnej púte v Šaštíne býva program pre mládež, program spoločenstva Modlitby za kňazov, sväté omše, svedectvá, workshopy, koncerty. Začiatok putovania veriacich do Šaštína na západnom Slovensku siaha do roku 1564, keď Angela Bakičová, manželka grófa Imricha Cobora, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za záchranu manželstva. O pomoc prosila práve pri jej obraze.
