Rokovanie parlamentu: prešlo uznesenie k uvoľneniu dlhovej brzdy
Poslanci zaviazali parlamentný finančný výbor, aby pripravil novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Schválili uznesenie z dielne koaličných poslancov, na základe ktorého má výbor pripraviť návrh na uvoľnenie dlhovej brzdy v prospech financovania veľkých infraštruktúrnych projektov.
Opozícia sa zdržala
Návrh však v pléne získal iba 76 hlasov od 141 prítomných poslancov, čo by na zmenu ústavného zákona, ktorý musí byť odsúhlasený minimálne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, nestačilo.
Za návrh uznesenia pritom nezahlasoval žiaden poslanec z opozičných poslaneckých klubov SaS, OĽaNO, Sme rodina ani ĽSNS, čo je zrejme signálom, že ústavný zákon sa v konečnom dôsledku meniť nebude. Už pred hlasovaním Eugen Jurzyca z SaS vyjadril očakávanie, že ak návrh uznesenia v pléne nezíska aspoň 90 hlasov potrebných na ústavnú zmenu, diskusia o uvoľnení dlhovej brzdy v parlamente skončí.
Tvrdí, že zmena ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by pre Slovensko nebola dobrá. Problémom aktuálneho koaličného návrhu totiž podľa neho nie sú iba peniaze na budovanie diaľnic a rýchlostných ciest, ale aj blížiace sa voľby do vyšších územných celkov, kde koaliční kandidáti majú problém obhájiť svoje sľuby.
Predkladatelia návrhu uznesenia, medzi ktorými boli aj traja župani, si už počas rozpravy vypočuli viacero kritických hlasov z radov opozície, ktoré hovorili predovšetkým o tom, že vláda nie je schopná efektívne investovať do diaľničnej infraštruktúry ani v súčasnosti a je preto zbytočné uvoľňovať pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Už v rozprave sa postupne vyjadrili zástupcovia všetkých opozičných strán, že uvoľňovanie dlhovej brzdy nepodporia.
Návrh uznesenia bol pritom pri hlasovaní na základe spoločnej správy finančného výboru rozšírený. Koaliční poslanci totiž schválili jeho úpravu tak, že medzi projekty financované z vyššieho zadlžovania by patrilo aj budovanie železničnej infraštruktúry. Schválený bol aj pozmeňujúci návrh jedného z predkladateľov, poslanca za Smer-SD a žilinského župana Juraja Blanára, ktorým sa do uznesenia doplnilo, že financovanie týchto dopravných projektov by mal schvaľovať osobitný parlamentný výbor s rovnocenným zastúpením opozície a koalície.
Hoci teda návrh uznesenia prešiel a finančný výbor by mal na jeho základe pripraviť návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, reálne to na jeho zmenu momentálne nevyzerá. A to napriek tomu, že medzi alternatívami na zmenu ústavného zákona bol okrem zavedenia investičnej výnimky napríklad aj prechod pri posudzovaní výšky dlhu z hrubého dlhu na čistý dlh, čo by rozviazalo štátu ruky pri financovaní dlhu.
OĽaNO s návrhmi nepochodilo
Národná rada SR zamietla viacero opozičných návrhov zákonov. Je medzi nimi návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú predložila skupina poslancov za OĽaNO. Poslanci za hnutie OĽaNO-NOVA sa pokúšali vniesť filozofiu a ducha zákona o slobode informácií aj na významné dokumenty, ktorých vypracovanie je hradené z verejných zdrojov. Filozofia zákona o slobode informácií je postavená na premise, „čo je hradené z verejných prostriedkov, je verejnosti prístupné“. Preto podľa predkladateľov má verejnosť plné právo vedieť, ako sa nakladá s verejnými financiami, na ktoré sa skladá zo svojich daní.
OĽaNO nepochodilo ani s návrhom na zmenu Zákonníka práce. Hnutie navrhovalo zaviesť "vekový strop" pre učiteľov. Poslanci navrhovali stanoviť pevnú vekovú hranicu, dosiahnutím ktorej automaticky zanikne učiteľský pracovný pomer. „Z dôvodu možných negatívnych následkov takéhoto skončenia pracovného pomeru sa zároveň zavádza možnosť zmeny pracovných podmienok a tým aj predĺženia pracovnej zmluvy o ďalšie dva roky, a to v rámci uvedeného obdobia aj opakovane. Pri postupne sa zvyšujúcom dôchodkovom veku je nezavedenie vekového stropu pre učiteľov jednak prejavom hlbokej neúcty voči nim a zároveň podcenenie očakávaní žiakov od svojich učiteľov," argumentovali predkladatelia.
Vyšetrovacie výbory nebudú
Vyšetrovacie výbory v Národnej rade SR vznikať nebudú. Poslanci totiž odmietli novelu ústavy a rokovacieho poriadku, ktorými chcela opozícia umožniť ich zriaďovanie.
"Existencia vyšetrovacích výborov, príp. komisií nie je v európskych krajinách výnimočným javom. Vyšetrovacie výbory sú zriadené tak v Európskom parlamente, ako aj vo viacerých členských štátoch EÚ, medzi inými aj v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Litve alebo v Grécku," argumentovali opoziční poslanci. Poukázali aj na to, že vyšetrovacie komisie si zriaďovala už Slovenská národná rada.
Zmeny zákonov mali umožniť zriaďovať na vyšetrenie vecí verejného záujmu vyšetrovací výbor obligatórne alebo fakultatívne. "Obligatórne vždy vtedy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov," uvádza sa v dôvodovej správe.
Vyšetrovací výbor mal mať 10 členov. Päť poslancov malo byť z vládnych strán a päť z opozičných. Predmetom vyšetrovania mala byť vždy vec verejného záujmu.