Štatistici informovali o raste ekonomiky i o znižovaní nezamestnanosti
Ekonomika vzrástla aj v druhom štvrťroku, dôvodom je najmä zvyšujúci sa domáci dopyt. Hrubý domáci produkt sa medziročne zvýšil o 3,3 %. Nezamestnanosť naproti tomu klesá.
Medziročný pokles o 1,5 percenta
Počet nezamestnaných sa podľa výberového zisťovania pracovných síl Štatistického úradu medziročne znížil o 41.600 alebo 15,7 % na 223.200 osôb. Miera nezamestnanosti tak oproti rovnakému obdobiu vlaňajška klesla o 1,5 percentuálneho bodu na 8,1 %. U mužov klesla o 0,5 p.b. na 8 % a u žien o 2,6 p.b. na 8,3 %. "V medzikvartálnom porovnaní klesla sezónne očistená nezamestnanosť o 4.600 na 231.900 osôb," vyčíslili štatistici.
Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných osoby vo veku od 35 do 49 rokov s počtom 76.400 osôb a podielom 34,2 % na celkovej nezamestnanosti. Počet nezamestnaných sa znížil vo všetkých vekových kategóriách, najvýraznejšie u 25 až 34-ročných, a to o 12.300 osôb.Nezamestnaní, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, tvorili 22,6 % z celkovej nezamestnanosti. Z hľadiska ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy pracovalo v priemysle (18,9 %). V tomto odvetví sa zároveň nezamestnanosť znížila najvýraznejšie, a to o 11.900 osôb. Najviac naopak vzrástla nezamestnanosť v ubytovacích a stravovacích službách o 1900 osôb.
Najvyšší počet nezamestnaných bol v Prešovskom (50.500) a Banskobystrickom kraji (43.000).
Nezamestnanosť klesla vo všetkých krajoch, relatívne najviac v Trnavskom o 33,9 % a Nitrianskom kraji o 30,1 %. Najvyššia regionálna miera nezamestnanosti 12,9 % bola v Banskobystrickom kraji. Miera nezamestnanosti sa znížila vo všetkých krajoch, najvýraznejšie v Trnavskom o 2,9 p.b.
Spotreba domácností je vyššia
Na základe údajov zo Štatistického úradu sa hrubý domáci produkt v 2. štvrťroku medziročne zvýšil o 3,3 %. V medzikvartálnom porovnaní jeho tvorba HDP vzrástla o 0,8 %. V bežných cenách vzrástol HDP o 4,1 % na 21,066 miliardy eur. Ekonomický rast bol podporený hlavne domácim dopytom, ktorý sa medziročne zvýšil o 2,3 %. Jeho zvýšenie podľa štatistikov ovplyvnil najmä nárast konečnej spotreby domácností o 3,6 %.
"Pokles sme zaznamenali v konečnej spotrebe verejnej správy o 0,1 % aj v konečnej spotrebe neziskových inštitúcií slúžiacich prevažne domácnostiam o 1,9 %," priblížil ŠÚ SR. Rast dosiahla tvorba hrubého kapitálu o 1,3 %, jeho dynamika pritom medziročne vzrástla o 2,7 p. b. Po dvoch rokoch rastu zaznamenal pokles dovoz výrobkov a služieb o 0,2 %, zahraničný dopyt sa naopak zvýšil o 0,2 %.
